< sekcia Ekonomika

Vláda: Ženy na Slovensku zarábajú o 21 % menej ako muži

Ilustračná foto. Foto: TASR/AP

Slovensko ostáva v oblasti práce na treťom mieste od konca v rámci EÚ. Miera zamestnanosti (osôb vo veku 20 – 64 rokov) je 66 % v prípade žien a 79 % v prípade mužov.

Bratislava 23. septembra (TASR) - Slovensko je omnoho pomalšie ako iné členské krajiny Európskej únie (EÚ) v dosahovaní pokroku smerom k rovnosti žien a mužov. Slovensko dosiahlo pokrok v oblasti rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom, štát má však rezervy v oblasti služieb starostlivosti o deti. Vyplýva to z návrhu súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za minulý rok, ktorú vzala v stredu na vedomie vláda.

Skóre sa v indexe rovnosti vlani zlepšilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď dosiahlo 54,1 bodu zo 100 bodov. Je však nižšie, ako má EÚ, a to pre všetky oblasti. Nerovnosti medzi ženami a mužmi sú najvýraznejšie v oblasti moci (26,8 bodu) a času (46,3 bodu), hoci práve v oblasti moci sa podarilo zlepšiť si skóre v porovnaní s indexom v roku 2017.

Slovensko, naopak, dosahuje najvyššie skóre v oblasti zdravia (85,8 bodu), čo je aj najbližšie k skóre EÚ. Od roku 2005 sa skóre Slovenska najviac zlepšilo v oblasti peňazí (+ 12,7 bodu) a vedomostí (+ 5,9 bodu). V oblasti moci došlo k zastaveniu pokroku (– 0,1 bodu), pričom skóre Slovenska v oblasti času sa zhoršilo (– 9 bodov). "Slovensko sa posúvalo smerom k rovnosti žien a mužov pomalším tempom, čím sa postupne zvyšoval rozdiel oproti skóre EÚ," konštatuje správa rezortu práce.

Z hľadiska financií sa situácia mužov aj žien významne zlepšila. Napriek nárastu priemerného mesačného zárobku žien o 56 % a mužov o 45 % rozdiel medzi ženami a mužmi pretrváva. Ženy stále zarábajú o 21 % menej ako muži. V prípade párov s deťmi zarábajú ženy o 27 % menej ako muži.

Slovensko ostáva v oblasti práce na treťom mieste od konca v rámci EÚ. Miera zamestnanosti (osôb vo veku 20 – 64 rokov) je 66 % v prípade žien a 79 % v prípade mužov. Problémom ostáva nerovnomerné sústredenie žien a mužov v rozličných sektoroch trhu práce. Približne 27 % žien pracuje v oblasti vzdelávania, zdravia a sociálnej práce, pričom v prípade mužov je to necelých päť percent. V povolaniach v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky pracuje sedem percent žien a 39 % mužov.

Správa sa venuje aj ďalším oblastiam. V kapitole Rovnováha medzi súkromným a pracovným životom sa napríklad konštatuje pokrok využívania nástrojovej rodinnej politiky, konkrétne rodičovskej dovolenky, ktorá umožňuje obidvom rodičom sa podieľať na starostlivosti o dieťa a na jeho výchove po ukončení materskej. "Rodičovská dovolenka predstavuje jedno z dôležitých opatrení na podporu rodičov, ktorí zosúlaďujú opatrovateľské povinnosti a prácu, a zároveň uvedená nástrojová politika odstraňuje prípadné nerovnosti v miere participácie na trhu práce," konštatuje správa. Poukazuje však na rezervy, ktoré má štát vo vzťahu k službám starostlivosti o deti.

Rastúci počet dvojpríjmových a jednorodičovských rodín prispieva k rastúcej potrebe služieb starostlivosti o deti. Približne 17 % domácností na Slovensku uvádza nenaplnené potreby týkajúce sa týchto služieb. V prípade slobodných matiek je to dokonca 22 % v porovnaní s pármi s deťmi (15 %).

V prípade Slovenska predstavujú ženy 61 % neformálnych poskytovateľov starostlivosti o deti. Súhrnne sa 58 % žien a 49 % mužov zapája do poskytovania starostlivosti o svoje deti alebo vnúčatá niekoľkokrát za týždeň. Rozdiely sú väčšie medzi ženami a mužmi, ktorí nepracujú (52 % a 30 %). "Slovensko nesplnilo ani jeden z dvoch tzv. barcelonských cieľov prijatých Európskou radou v roku 2002, teda mať aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov a 90 % detí vo veku od troch rokov do veku školskej dochádzky v zariadeniach starostlivosti o deti. Nejaký druh formálnej starostlivosti sa využíva len v prípade necelého jedného percenta detí vo veku do troch rokov, čo je najnižšia úroveň v EÚ," konštatuje rezort práce. Formálna starostlivosť je poskytovaná 74 % detí od troch rokov do dosiahnutia veku povinnej školskej dochádzky.