FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Reuters, s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov z krajín eurozóny, tvrdí, že možnou cestou pre tento cieľ sú vládne výdavky, ktoré obídu fiškálne nariadenia EÚ.
Autor TASR
Brusel 7. februára (TASR) - Vlády krajín Európskej únie (EÚ) zvažujú širšiu definíciu investícií do obrany. To má umožniť vyššie vládne výdavky bez toho, aby nasledovali sankcie Bruselu za nadmerné požičiavanie si podľa platných fiškálnych pravidiel Únie. Na piatkovú správu tlačovej agentúry Reuters upozornil spravodajca TASR.
Lídri EÚ sa v pondelok (3. 2.) na mimoriadnom samite dohodli, že posilnia obranné opatrenia a zvýšia výdavky na podporu svojich vojenských spôsobilostí.
Reuters, s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov z krajín eurozóny, tvrdí, že možnou cestou pre tento cieľ sú vládne výdavky, ktoré obídu fiškálne nariadenia EÚ. Tie obmedzujú vládne deficity na 3 % HDP a dlh na 60 % HDP. Ak členská krajina prekročí tento strop, môže čeliť disciplinárnemu konaniu zo strany Európskej komisie. To by nemuselo platiť, ak pôjde o výdavky na obranu zadefinované v širšom význame ich použitia.
Podľa Reuters Poľsko pripravilo dokument, ktorý ukazuje, že súčasná interpretácia investícií do obrany (vojenské vybavenie, tanky, lietadlá) je príliš úzka. Vo Varšave tvrdia, že vzhľadom na problémy súvisiace s bezpečnosťou by sa výklad nárastu investícií do obrany mal rozšíriť.
Podľa uvedeného dokumentu by tieto investície mali zahŕňať nielen nákup vojenskej techniky, ale aj kapitálovú podporu zbrojárskym a muničným továrňam, investície do infraštruktúry využívanej armádou či infraštruktúry využívanej na vojenské aj civilné účely (výstavba krytov v obytných zónach, výdavky na civilnú obranu).
Krajiny EÚ sú z hľadiska posilňovania obrany pod tlakom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý európskych spojencov z NATO, kam patrí 22 členských krajín EÚ, žiada, aby postupne zvýšili svoje obranné rozpočty na 5 % HDP. Túto myšlienku podporuje Poľsko a tri pobaltské krajiny, pre väčšinu krajín EÚ je to však nereálne.
Fiškálne predpisy EÚ stanovujú vládam členských štátov, ako nastaviť ročné výdavky tak, aby sa v priebehu štyroch až siedmich rokov znižoval verejný dlh. Vylúčenie masívnych investícií do obrany z týchto výpočtov by vládam krajín EÚ poskytlo nový priestor na nakladanie so zdrojmi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok na samite lídrom EÚ oznámila, že preskúma možnosť uvoľnenia únijných pravidiel o kontrole deficitu a verejného dlhu, aby sa umožnilo zvýšenie výdavkov na obranu.
"Ak sa pozrieme na národné rozpočty, tie boli doteraz obmedzené novými pravidlami Paktu stability a rastu. V mimoriadnej dobe, v akej teraz žijeme, je možné prijať mimoriadne opatrenia cez Pakt stability a rastu. Exekutíva EÚ preskúma využitie mnohých ďalších možností flexibility a možností v Pakte stability a rastu pre investície do obrany," opísala situáciu Leyenová.
Lídri EÚ sa v pondelok (3. 2.) na mimoriadnom samite dohodli, že posilnia obranné opatrenia a zvýšia výdavky na podporu svojich vojenských spôsobilostí.
Reuters, s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov z krajín eurozóny, tvrdí, že možnou cestou pre tento cieľ sú vládne výdavky, ktoré obídu fiškálne nariadenia EÚ. Tie obmedzujú vládne deficity na 3 % HDP a dlh na 60 % HDP. Ak členská krajina prekročí tento strop, môže čeliť disciplinárnemu konaniu zo strany Európskej komisie. To by nemuselo platiť, ak pôjde o výdavky na obranu zadefinované v širšom význame ich použitia.
Podľa Reuters Poľsko pripravilo dokument, ktorý ukazuje, že súčasná interpretácia investícií do obrany (vojenské vybavenie, tanky, lietadlá) je príliš úzka. Vo Varšave tvrdia, že vzhľadom na problémy súvisiace s bezpečnosťou by sa výklad nárastu investícií do obrany mal rozšíriť.
Podľa uvedeného dokumentu by tieto investície mali zahŕňať nielen nákup vojenskej techniky, ale aj kapitálovú podporu zbrojárskym a muničným továrňam, investície do infraštruktúry využívanej armádou či infraštruktúry využívanej na vojenské aj civilné účely (výstavba krytov v obytných zónach, výdavky na civilnú obranu).
Krajiny EÚ sú z hľadiska posilňovania obrany pod tlakom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý európskych spojencov z NATO, kam patrí 22 členských krajín EÚ, žiada, aby postupne zvýšili svoje obranné rozpočty na 5 % HDP. Túto myšlienku podporuje Poľsko a tri pobaltské krajiny, pre väčšinu krajín EÚ je to však nereálne.
Fiškálne predpisy EÚ stanovujú vládam členských štátov, ako nastaviť ročné výdavky tak, aby sa v priebehu štyroch až siedmich rokov znižoval verejný dlh. Vylúčenie masívnych investícií do obrany z týchto výpočtov by vládam krajín EÚ poskytlo nový priestor na nakladanie so zdrojmi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok na samite lídrom EÚ oznámila, že preskúma možnosť uvoľnenia únijných pravidiel o kontrole deficitu a verejného dlhu, aby sa umožnilo zvýšenie výdavkov na obranu.
"Ak sa pozrieme na národné rozpočty, tie boli doteraz obmedzené novými pravidlami Paktu stability a rastu. V mimoriadnej dobe, v akej teraz žijeme, je možné prijať mimoriadne opatrenia cez Pakt stability a rastu. Exekutíva EÚ preskúma využitie mnohých ďalších možností flexibility a možností v Pakte stability a rastu pre investície do obrany," opísala situáciu Leyenová.
