< sekcia Ekonomika

Vlčan: Cieľom ministerstva do roku 2027 je posilnenie agropodnikov

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) počas tlačového brífingu po skončení výjazdového rokovania vedenia MPRV SR a členov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v obci Dolná Krupá, okres Trnava, v utorok 14. septembra 2021. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

K prioritám Intervenčnej stratégie podľa Vlčana patrí aj nastavenie a podpora ekologickejších postupov v pôdohospodárstve na zachovanie biodiverzity a ochranu pôdy v podobe tzv. eko-schém.

Dolná Krupá 14. septembra (TASR) – Slovenskí agropotravinári produkujú dostatok surovín, v celoeurópskej konkurencii však zaostáva ich druhotné spracovanie. Preto je prioritou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR zabezpečiť v Intervenčnej stratégii Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 posilnenie domácich spracovateľov a výrobcov potravín a tzv. výrobno – spracovateľských vertikál. Uviedol to minister podôhospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) po spoločnom rokovaní zástupcov ministerstva a členov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v Dolnej Krupej pri Trnave.

Témou ich rokovania bola príprava Intervenčnej stratégie a Vízia moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Jedinou cestou, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárov v európskom meradle, je podľa ministra ich špecializácia a unikátnosť výrobkov, ktoré ponúkajú. „Verím, že sa podarí nastaviť pravidlá tak, že podporíme rozvoj aj menších podnikov, integrovaných v odbytových vertikálach. Budú schopné ponúkať potraviny regionálneho charakteru, ktoré sa budú predávať aj za vyššiu cenu, ako to je v prípade potravín veľkých producentov. Prichádzajúci trend je o rozdelení sektora na veľkých agropotravinárskych producentov a na miestnych, dobre zorganizovaných výrobcov pod ochranou vlastných, nimi riadených odbytových združení,“ uviedol Vlčan.

K prioritám Intervenčnej stratégie podľa neho patrí aj nastavenie a podpora ekologickejších postupov v pôdohospodárstve na zachovanie biodiverzity a ochranu pôdy v podobe tzv. eko-schém. Je to novinka v Spoločnej poľnohospodárskej politike do roku 2027. Po rokovaniach ministerstvo pristúpilo na celofarmový spôsob vyplácania podpôr. "Na vidieku nám záleží, preto na ďalšie obdobie 2023-2027 je v prvom a druhom pilieri celkovo viac zdrojov. Predovšetkým vďaka tomu, že slovenská vláda rozhodla o zvýšení spolufinancovania z 25,7 % na 36,92 %. Meníme aj nastavenie dotácií vyplácaných na farmu tak, že až 93 % poľnohospodárov dostane v neviazaných platbách, teda v platbách na plochu, viac peňazí ako v predchádzajúcom období. Najmä malí, mladí a začínajúci farmári, ktorých pre budúcnosť agrosektoru potrebujeme ako soľ,“ zdôraznil Vlčan. Vyššiu podporu dostanú aj poľnohospodári hospodáriaci na veľkých plochách, ale v závislosti od kvality a pridanej hodnoty rozvojových projektov, ktoré budú vďaka vyššiemu spolufinancovaniu podporené dodatočnými 102 miliónmi eur ročne.

Na snímke vľavo minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) počas tlačového brífingu po skončení výjazdového rokovania vedenia MPRV SR a členov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v obci Dolná Krupá, okres Trnava, v utorok 14. septembra 2021.
Foto: TASR - Lukáš Grinaj


Predseda výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina) ocenil zmenu v oblasti komunikácie ministerstva s gestorským výborom. „Kým predtým bol výbor iba informovaný o tom, čo sa pripravilo, teraz o tom rokujeme. Mali sme možnosť priamo v rámci diskusie vstúpiť do procesu prípravy Intervenčnej stratégie,“ konštatoval. Teší ho, že sa pri tvorbe dokumentu podarilo stabilizovať nosné časti slovenského pôdohospodárstva, najmä v oblasti živočíšnej výroby, kde výrazne rezort podporí chovateľov dojníc, oviec a kôz. „Malé, stredné a začínajúce farmy tvoria chrbtovú kosť nášho poľnohospodárstva a toto bude v dokumente zohľadnené,“ uviedol Karahuta.



Minister zároveň informoval poslancov NR SR, že termín odovzdania Intervenčnej stratégie do Bruselu sa zrejme predĺži, keďže ani Európska komisia nestihne do konca roka zapracovať všetky legislatívne zmeny do Spoločnej poľnohospodárskej politiky.