Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
K súčasnému stavu podľa MŽP výrazne dopomohla deravá legislatíva, na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad SR.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Vodárenské spoločnosti odmietajú prijatie novely zákona o vodovodoch a kanalizáciách, pretože im vyhovuje dlhoročný stav, v rámci ktorého nemajú žiadne povinnosti okrem vyťahovania peňazí z firiem. Uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v reakcii na štvrtkové vyjadrenia Asociácie vodárenských spoločností, Združenia miest a obcí Slovenska a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
"Investičný dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur. Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sme preto odmietli," uviedol šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS). Zdôraznil, že verejný záujem musí mať prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Rezort životného prostredia skonštatoval, že vodárenské spoločnosti v súčasnosti ochraňujú zaužívanú prax, v rámci ktorej neinvestujú do vodárenskej infraštruktúry, ale na rôzne svoje aktivity nesúvisiace s vodárenskou činnosťou. Vodárenským spoločnostiam podľa MŽP prekáža, že novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách vnáša do činností vodárenských spoločností poriadok a zabraňuje napríklad skrytej privatizácii.
K súčasnému stavu podľa MŽP výrazne dopomohla deravá legislatíva, na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad SR. "Nová legislatíva nastavuje jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia ako pravidelné vyváženie odpadových vôd zo žúmp," uzavrel rezort životného prostredia.
Asociácia vodárenských spoločností vo štvrtok uviedla, že navrhnutá novela zákona môže ohroziť spodné vody Slovenskej republiky. Priblížila, že ak čistiarne odpadových vôd nebudú môcť vplyvom novej legislatívy čistiť žumpové vody, občania ich môžu začať vyvážať do našich riek, pričom ohrozených by tak malo byť 1700 obcí na Slovensku. Vyjadrenia podporilo taktiež Združenie miest a obcí Slovenska a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
"Investičný dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur. Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sme preto odmietli," uviedol šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS). Zdôraznil, že verejný záujem musí mať prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Rezort životného prostredia skonštatoval, že vodárenské spoločnosti v súčasnosti ochraňujú zaužívanú prax, v rámci ktorej neinvestujú do vodárenskej infraštruktúry, ale na rôzne svoje aktivity nesúvisiace s vodárenskou činnosťou. Vodárenským spoločnostiam podľa MŽP prekáža, že novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách vnáša do činností vodárenských spoločností poriadok a zabraňuje napríklad skrytej privatizácii.
K súčasnému stavu podľa MŽP výrazne dopomohla deravá legislatíva, na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad SR. "Nová legislatíva nastavuje jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia ako pravidelné vyváženie odpadových vôd zo žúmp," uzavrel rezort životného prostredia.
Asociácia vodárenských spoločností vo štvrtok uviedla, že navrhnutá novela zákona môže ohroziť spodné vody Slovenskej republiky. Priblížila, že ak čistiarne odpadových vôd nebudú môcť vplyvom novej legislatívy čistiť žumpové vody, občania ich môžu začať vyvážať do našich riek, pričom ohrozených by tak malo byť 1700 obcí na Slovensku. Vyjadrenia podporilo taktiež Združenie miest a obcí Slovenska a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
