Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dôvodom je, že sú považované za súkromné spoločnosti, hoci ich vlastníkom je samospráva.
Autor TASR
Nitra 22. septembra (TASR) - Vodárenské spoločnosti nutne potrebujú čerpať zdroje z európskych fondov, inak nebudú mať financie nie len na nové projekty, ale ani na údržbu existujúcej infraštruktúry. Na stretnutí s predsedom Národnej rady (NR) SR Borisom Kollárom (Sme rodina) to vo štvrtok v Nitre skonštatovali predstavitelia Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZSVS).
Podľa ich slov majú vodárne obrovské investičné dlhy, ktoré sa pohybujú v miliardách eur. Na ich riešenie však nemôžu v plnej miere čerpať zdroje z fondov Európskej únie (EÚ). Dôvodom je, že sú považované za súkromné spoločnosti, hoci ich vlastníkom je samospráva. "Máme 512 akcionárov našej spoločnosti a všetko sú to mestá a obce z nášho regiónu. Je úplne nemysliteľné, že v 21. storočí máme napríklad len v Levickom okrese 27 obcí, ktoré vôbec nie sú napojené k prístupom pitnej vody," pripomenul predseda predstavenstva ZSVS Otokar Klein.
Ako doplnil, vodárenské spoločnosti potrebujú peniaze aj na údržbu a modernizáciu infraštruktúry. "V mestách a obciach máme často kanalizácie či vodovody 50, 60 aj 70 rokov staré. K dnešnému dňu by sme na obnovu vodárenskej infraštruktúry potrebovali zhruba 3,3 miliardy eur. A to je len potreba ZSVS, nebavíme sa o ostatných spoločnostiach," zdôraznil Klein.
Podľa jeho slov by situáciu mohla zlepšiť možnosť čerpať vo väčšej miere peniaze z fondov EÚ či z plánu obnovy. Kollár na stretnutí v ZSVS prisľúbil vodárenským spoločnostiam pomoc. "Budem hovoriť s podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou o tom, akým spôsobom sa dá situácia prehodnotiť. Vodárne sú brané ako súkromné spoločnosti, hoci sú vlastnené samosprávami. Pri tom potrebujú čerpať dostatočne veľké balíky peňazí z európskych fondov alebo z plánu obnovy. Toto by sme mali prehodnotiť a zmeniť po dohode s Európskou úniou. Aby si vodárenské spoločnosti mohli riešiť problémy komplexne, a nie každá malá obec samostatne," uviedol Kollár.
Podľa ich slov majú vodárne obrovské investičné dlhy, ktoré sa pohybujú v miliardách eur. Na ich riešenie však nemôžu v plnej miere čerpať zdroje z fondov Európskej únie (EÚ). Dôvodom je, že sú považované za súkromné spoločnosti, hoci ich vlastníkom je samospráva. "Máme 512 akcionárov našej spoločnosti a všetko sú to mestá a obce z nášho regiónu. Je úplne nemysliteľné, že v 21. storočí máme napríklad len v Levickom okrese 27 obcí, ktoré vôbec nie sú napojené k prístupom pitnej vody," pripomenul predseda predstavenstva ZSVS Otokar Klein.
Ako doplnil, vodárenské spoločnosti potrebujú peniaze aj na údržbu a modernizáciu infraštruktúry. "V mestách a obciach máme často kanalizácie či vodovody 50, 60 aj 70 rokov staré. K dnešnému dňu by sme na obnovu vodárenskej infraštruktúry potrebovali zhruba 3,3 miliardy eur. A to je len potreba ZSVS, nebavíme sa o ostatných spoločnostiach," zdôraznil Klein.
Podľa jeho slov by situáciu mohla zlepšiť možnosť čerpať vo väčšej miere peniaze z fondov EÚ či z plánu obnovy. Kollár na stretnutí v ZSVS prisľúbil vodárenským spoločnostiam pomoc. "Budem hovoriť s podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou o tom, akým spôsobom sa dá situácia prehodnotiť. Vodárne sú brané ako súkromné spoločnosti, hoci sú vlastnené samosprávami. Pri tom potrebujú čerpať dostatočne veľké balíky peňazí z európskych fondov alebo z plánu obnovy. Toto by sme mali prehodnotiť a zmeniť po dohode s Európskou úniou. Aby si vodárenské spoločnosti mohli riešiť problémy komplexne, a nie každá malá obec samostatne," uviedol Kollár.
