Šaľa 28. apríla (TASR) - Vodíkové projekty mali byť jednou z hlavných možností dekarbonizácie plynárenstva. Po počiatočnom nadšení však mnohé projekty spomaľujú a často končia bez výsledku. Zhodli sa na tom účastníci odborného workshopu, ktorý v priestoroch Dusla Šaľa pripravil Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). Jeho hlavnou témou boli súčasnosť i budúcnosť vodíkového hospodárstva na Slovensku.

„Slovenské plynárenstvo hľadá cestu, ako zmysluplne a ekonomicky efektívne využívať tento obnoviteľný plyn,“ skonštatoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.

Plynárenstvo má aktuálne rozpracovaných niekoľko nosných projektov, týkajúcich sa využitia vodíka, potvrdil Kvasňovský. Prvým projektom realizovaným v roku 2022 bol H2Pilot. Obec Blatná na Ostrove začala ako prvá v SR testovať zmes zemného plynu s desaťpercentným podielom vodíka.

„Tento projekt bol úspešný, pretože sa potvrdilo, že zmiešanie zemného plynu a vodíka nemá vplyv na nejakú energetickú hodnotu dodávky a zároveň neškodilo koncovým zariadeniam. Neboli zaznamenané nejaké zásadné problémy, čo sa týka infraštruktúry, únikov a podobne,“ zhodnotil Kvasňovský. Po odskúšaní projektu sa podľa neho pracuje na tom, aby sa distribučná sieť na Slovensku postupne prispôsobovala tomu, aby mohla mať istý pomer zmiešania vodíka a zemného plynu.

Ďalší projekt je zameraný na testovanie vplyvu vodíka v prepravnej sieti tak, aby medzinárodná prepravná sieť mohla cez Slovensko prepravovať zemný plyn s nejakým percentom vodíka. Posledný veľký projekt HENRI (Hydrogen Energy Research and Innovation) sa zameriava na výskum a optimalizáciu skladovania vodíka na Slovensku v podzemných geologických štruktúrach. „Projekt v tomto roku ukončil prvú fázu. V rámci nej sme hľadali vhodné miesta a geologické štruktúry na Slovensku na skladovanie vodíka. Výsledky potvrdzujú, že na Slovensku sú vhodné štruktúry. Väčšinou sa týkajú tých miest, kde aj aktuálne máme skladovanie zemného plynu,“ povedal Kvasňovský.

Na Slovensku sa zatiaľ produkuje tzv. sivý vodík zo zemného plynu, chýba zásadná produkcia tzv. zeleného vodíka produkovaného z obnoviteľnej energie. Jedným z dôvodov tohto stavu je finančná náročnosť. „Takáto produkcia je ešte stále veľmi drahá aj v porovnaní s cenami zemného plynu. Očakávame, že v ďalších rokoch sa budú zlacňovať aj technológie, ako sú elektrolyzéry. Potom je možné, že aj tá produkcia vodíka bude výraznejšia a viac sa odzrkadlí aj v plynárenstve,“ priblížil budúcnosť využitia vodíka Kvasňovský.

Nový projekt, využívajúci zelený vodík, pripravovalo aj Duslo Šaľa. Cieľom projektu Zelený čpavok bola výroba ekologického vodíka a amoniaku z obnoviteľných zdrojov (vietor, slnko) vrátane inštalácie 20 MW elektrolyzéra. Projekt je pripravený, firma v ňom ale zatiaľ nepokračuje. „Všetko stojí na tej produkcii, ktorá nie je dostatočná. U nás sa to dá zatiaľ efektívne produkovať len zo zemného plynu, ale to nie je tá cesta. Pointa vodíka je, že aby sa to produkovalo z obnoviteľných zdrojov,“ povedal technický riaditeľ Dusla Roman Protuš.

K znižovaniu priemyselných emisií v Dusle by mal prispieť aj druhý pripravovaný projekt CCS (Carbon Capture and Storage). Postavený je na ukladaní oxidu uhličitého, ktorý vzniká pri výrobe čpavku, do podzemných úložísk. „Množstvo oxidu uhličitého týmto spôsobom znížime o 30 percent,“ skonštatoval Protuš. Zároveň potvrdil, že náklady na uskladnenie oxidu uhličitého i výrobu zeleného vodíka sú vyššie ako terajšie náklady. „Určite sa to premietne v budúcnosti do cien, ale na celom tomto trhu, inak to nejde.“