Washington 22. júla (TASR) - Eskalácia vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom by mohla znovu posilniť infláciu, zvýšiť úrokové sadzby a znížiť tohtoročný globálny ekonomický rast na úroveň 1,3 % z vlaňajších 2,9 %, uviedol pre agentúru Reuters hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill. Najhorší scenár v rámci prognózy Svetovej banky, ktorý vychádza z predpokladu, že vojna v Iráne bude trvať šesť mesiacov alebo dlhšie, sa už takmer naplnil, poukázal Gill. Podľa tohto scenára globálna inflácia stúpne na 4,5 %.

Dlhotrvajúca vojna a poškodenie ropnej infraštruktúry v regióne Blízkeho východu môžu zväčšiť aj potravinovú neistotu pre narušenie dodávok hnojív a síry potrebných v poľnohospodárstve, konštatoval hlavný ekonóm Svetovej banky. Dodal, že chudobné krajiny, ktoré sa ešte nezotavili z pandémie COVID-19, by mohli čeliť väčšej potravinovej neistote, zatiaľ čo krajiny s vysokou úrovňou zadlženosti by mohli postihnúť rastúce náklady na pôžičky, keďže úrokové sadzby stúpajú. Niektoré krajiny s nedostatkom hotovosti už požiadali Medzinárodný menový fond o navýšenie existujúcich pôžičiek.

Gill však uviedol, že pre rozvojové krajiny existujú aj dobré správy a poznamenal, že nová analýza Svetovej banky o ich pripravenosti na umelú inteligenciu zistila, že by mohli profitovať z tejto rozvíjajúcej sa technológie. Podiel ľudí v chudobnejších krajinách, ktorých umelá inteligencia pravdepodobne negatívne ovplyvní, je podľa Gilla len približne 10 % v porovnaní so zhruba 30 až 40 % v bohatších krajinách. „Pre nich teda môže byť umelá inteligencia obrovským prínosom,“ poznamenal Gill. Umelá inteligencia by totiž podľa jeho slov mohla potenciálne pomôcť obnoviť ekonomický rast na úrovne, aké neboli vidieť už niekoľko desaťročí.