Bratislava 16. apríla (TASR) - Majetok slovenských domácností rastie, no jeho štruktúra zostáva nevyvážená. Väčšina bohatstva je viazaná v nehnuteľnostiach, zatiaľ čo vo finančných aktívach Slovensko patrí medzi najslabšie krajiny Európskej únie. Vo štvrtok o tom informoval hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Finančné aktíva domácností dosiahli ku koncu roka 2025 približne 124,3 miliardy eur, medziročne vzrástli o 8,3 % a za dva roky takmer o 18 %. Napriek tomu zostáva čistý finančný majetok na obyvateľa nízky, okolo 11.000 eur, čo Slovensko radí na predposledné miesto v EÚ. Pre porovnanie v susednom Česku čistý finančný majetok na obyvateľa predstavuje až takmer 36.000 eur, čo je o trikrát viac ako na Slovensku.

„Aktíva rastú pomerne dynamicky aj napriek slabšiemu ekonomickému prostrediu, najmä vďaka vývoju na finančných trhoch,“ uviedol Štefanides.

Kľúčovým zdrojom bohatstva Slovákov však zostáva vlastné bývanie. To tvorí takmer 70 % celkového majetku domácností. Hodnota nehnuteľností dosahuje približne 268 miliárd eur, pričom celkový čistý majetok domácností je na úrovni okolo 330 miliárd eur. Silná orientácia na nehnuteľnosti má podľa analytikov VÚB banky aj nevýhody. Bohatstvo je často „na papieri“ a domácnosti ho nevedia rýchlo využiť napríklad pri ekonomických šokoch. Zároveň slabšie vplýva na spotrebu a rast ekonomiky.

Podiel domácností, ktoré investujú do finančných nástrojov, síce rastie, no stále je nízky. Investície má len niečo vyše 10 % Slovákov, čo je výrazne menej než v eurozóne či susedných krajinách. „Ak investuje len malá časť populácie, rast finančného majetku nedokáže potiahnuť celú spoločnosť,“ upozornil produktový špecialista VÚB Štefan Hronec. Zároveň poukazuje na generačné rozdiely. Mladší ľudia investujú viac a skôr, zatiaľ čo staršie domácnosti sa spoliehajú najmä na úspory a nehnuteľnosti.