Bratislava 18. decembra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu a opatrenia na jej potlačenie mali aj výrazné dôsledky pre svetovú ekonomiku. Priniesla tiež viacero snáh o zmiernenie týchto vplyvov.

TASR prináša v dvoch častiach (prvý a druhý polrok) výberovú chronológiu dôsledkov na svetovú ekonomiku spojených s pandémiou nového koronavírusu.

1. POLROK

MAREC

3. marca
Americká centrálna banka (Fed) nečakane znížila úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Mimoriadnym uvoľnením menovej politiky sa snažila podporiť ekonomiku zasiahnutú pandémiou nového koronavírusu. Kľúčová sadzba klesla do pásma 1 % až 1,25 % z 1,50 % až 1,75 %. Išlo o prvé núdzové zníženie od finančnej krízy.

11. marca
Britská centrálna banka nečakane znížila hlavnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov s cieľom podporiť ekonomiku, ktorá zápasí s dôsledkami nového koronavírusu. Bank of England (BoE) oznámila, že jej výbor pre menovú politiku jednohlasne rozhodol o znížení hlavnej úrokovej sadzby z 0,75 % na 0,25 %. Centrálna banka tak pristúpila k prvému zníženiu sadzieb za tri a pol roka.

Foto: TASR/AP

12. marca
Európska centrálna banka (ECB) nezmenila úrokové sadzby, ako očakávali trhy. Ohlásila však komplexný balík monetárnych stimulov, ktorý mal zmierniť dôsledky šírenia nového koronavírusu.

13. marca
Európska komisia (EK) predstavila riešenia na zmiernenie sociálno-ekonomického dosahu epidémie COVID-19, a to vrátane možnosti využiť na tento účel 37 miliárd eur cez politiku kohézie. Šéfka EK Ursula von der Leyenová zdôraznila, že exekutíva EÚ sa zameriava na európsku koordinovanú reakciu na túto krízu a prijme všetky potrebné nástroje na zmiernenie následkov epidémie.

16. marca
Globálne centrálne banky podnikli koordinované kroky v reakcii na pandémiu nového koronavírusu, ktorá ohrozuje ekonomiky. Mali podobu rozsiahleho núdzového zníženia úrokových sadzieb a ponuky lacných peňazí v boji proti pandémii, ktorá vyvolala paniku na trhoch a ochromila veľké časti svetovej ekonomiky. Koordinované akcie Fedu, ECB či Japonskej centrálnej banky (Boj) pripomenuli kroky, ktoré podnikli pred viac ako desiatimi rokmi počas globálnej finančnej krízy.

Foto: TASR/AP

18. marca
ECB rozhodla o mimoriadnom programe nákupu aktív v objeme 750 miliárd eur. Pridala sa tak k ďalším centrálnym bankám v úsilí pomôcť ekonomike eurozóny zvládnuť tlak spôsobený šírením nového koronavírusu. Núdzový program s názvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) schválila ECB na mimoriadnej schôdzke Rady guvernérov, ktorá nasledovala iba šesť dní po tom, ako banka oznámila rozsiahly balík stimulov, ktorý nervózne trhy nedokázal upokojiť.

19. marca
Britská centrálna banka ešte viac skresala sadzby a zvýšila program nákupu aktív. Menový výbor Bank of England (BoE) jednohlasne rozhodol o znížení kľúčového úroku z 0,25 % na 0,1 % a o zvýšení programu nákupu dlhopisov o 200 miliárd GBP na 645 miliárd GBP.

20. marca
Veľké centrálne banky zvýšili svoju snahu zabezpečiť dostatočnú dolárovú likviditu. Americká centrálna banka spoločne s ECB a centrálnymi bankami Kanady, Veľkej Británie, Japonska a Švajčiarska prijali ďalšie opatrenia, aby zabránili nedostatku dolárovej likvidity na globálnych trhoch.

Foto: TASR/AP

23. marca
Americký Fed oznámil spustenie nových programov na pomoc trhom, aby efektívnejšie fungovali počas krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu. Spustil neobmedzené kvantitatívne uvoľňovanie (QE), prostredníctvom ktorého mohol nakúpiť neobmedzené množstvo štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami, aby podporil finančný trh.

23. marca
Európska komisia dočasne pozastavila platnosť rozpočtových pravidiel EÚ. Návrh týkajúci sa aktivácie klauzuly na zastavenie platnosti fiškálnych pravidiel, ktoré limitujú vlády pri požičiavaní si peňazí, schválili ministri financií a hospodárstva EÚ.

26. marca
ECB upustila od stropu, ktorý by limitoval, koľko dlhopisov jednotlivých krajín eurozóny môže kúpiť. Uvoľnila tak cestu pre potenciálne neobmedzenú tlač peňazí. ECB tak prestala uplatňovať vlastné limity pri programe nákupu dlhopisov v hodnote 750 miliárd eur.

26. marca
Počet Američanov, ktorí v jednom týždni požiadali o podporu v nezamestnanosti, prekročil 3 milióny a takmer štvornásobne prekonal dovtedajšie rekordné maximum. Pandémia nového koronavírusu spôsobila zastavenie časti ekonomickej aktivity v USA. Počet prvých žiadostí o podporu v nezamestnanosti stúpol na 3,28 milióna z 282.000 v týždni predtým.

Foto: TASR/AP

27. marca
Po Senáte schválila balík na podporu americkej ekonomiky v hodnote 2,2 bilióna USD aj Snemovňa reprezentantov. Balík stimulov bol najväčší v americkej histórii. Určený bol na pomoc firmám aj domácnostiam zápasiacim s dôsledkami šírenia nového koronavírusu a na zabezpečenie nemocníc.

APRÍL

2. apríla
Európska komisia navrhla zriadiť nástroj solidarity, tzv. SURE vo výške 100 miliárd eur. Cieľom bolo pomôcť pracovníkom udržať si príjmy a podnikom zostať pri živote. EK navrhla aj presmerovanie všetkých dostupných štrukturálnych fondov na reakciu na nový koronavírus.

9. apríla
Ministri financií EÚ sa dohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť zmierniť ekonomické dôsledky pandémie nového koronavírusu. Je určený pre ohrozené štáty, firmy a zamestnania. Kompromis dosiahli ministri po dvoch kolách rokovaní a spore týkajúcom sa podmienok balíka v rozsahu približne 500 miliárd eur.

21. apríla
Predaj osobných automobilov v Európe sa v marci prepadol o viac ako 50 %. Dôvodom bola pandémia nového koronavírusu a s ňou spojené obmedzenia na hlavných európskych trhoch.

Foto: TASR/AP

28. apríla
Európska komisia prijala balík opatrení v oblasti bankovníctva, aby uľahčila poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom v celej EÚ. Cieľom balíka bolo zabezpečiť, aby banky mohli naďalej požičiavať peniaze na podporu hospodárstva a pomáhať pri zmierňovaní závažného hospodárskeho vplyvu spôsobeného pandémiou nového koronavírusu.

29. apríla
Ekonomika USA na začiatku roka padla prudšie, než sa očakávalo. Hrubý domáci produkt (HDP) Spojených štátov sa v 1. kvartáli medziročne znížil o 4,8 %, uviedlo americké ministerstvo obchodu vo svojom prvom odhade. Dôvodom výrazného negatívneho vývoja bola pandémia nového koronavírusu a opatrenia na zastavenie jeho šírenia.

30. apríla
Ekonomika eurozóny na začiatku roka rekordne klesla. Na sezónne upravenej báze sa v 1. štvrťroku medzikvartálne znížila o 3,8 %, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom prvom odhade. Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) padla o 3,5 %.

MÁJ

6. mája
Pandémia nového koronavírusu predstavuje pre hospodárstvo EÚ veľký šok s vážnymi sociálno-ekonomickými dopadmi. Európske hospodárstvo tak postihne recesia historických rozmerov, avizovala v jarných hospodárskych prognózach EK. Predpokladala, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o rekordných 7,75 %, v roku 2021 potom vzrastie o 6,25 %. Hospodárstvo EÚ ako celku zaznamená v roku 2020 pokles o 7,5 % a v roku 2021 rast vo výške približne 6 %.

Foto: TASR/AP

8. mája
Nezamestnanosť v Spojených štátoch vyskočila v apríli na takmer 15 %, keď v americkej ekonomike zaniklo viac než 20 miliónov pracovných miest. V obidvoch prípadoch išlo o najhoršie výsledky z amerického trhu práce od svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

13. mája
Spojené štáty zaznamenali v apríli rekordný rozpočtový deficit, keď v dôsledku pandémie nového koronavírusu klesli príjmy do štátneho rozpočtu a z rovnakého dôvodu vláda prudko zvýšila výdavky. Ministerstvo financií oznámilo, že rozpočtový schodok dosiahol 738 miliárd USD.

26. mája
Ekonomiky krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zaznamenali v 1. štvrťroku najvýraznejší pokles od finančnej krízy. Ich HDP sa za tri mesiace od januára do marca znížil o 1,8 %. Dôvodom boli reštriktívne opatrenia na zastavenie pandémie ochorenia Covid-19. Na vrchole finančnej krízy ich HDP klesol o 2,3 %.

JÚN

4. júna
Európska centrálna banka uvoľnila menovú politiku o niečo viac, než sa čakalo. Rada guvernérov ECB zvýšila objem núdzového pandemického programu nákupov aktív PEPP o 600 miliárd eur na celkovo 1,35 bilióna eur a predĺžila jeho platnosť minimálne do konca júna 2021.

Foto: TASR/AP

5. júna
V USA bolo v máji nečakane vytvorených až 2,5 milióna pracovných miest, vďaka čomu miera nezamestnanosti klesla, a to na 13,3 % zo 14,7 % v apríli. Ekonómovia pritom naopak očakávali nárast nezamestnanosti až na 19,8 %.

12. júna
Priemyselná produkcia v eurozóne zaznamenala v apríli najvýraznejší pokles v histórii, ako v medzimesačnom, tak v medziročnom porovnaní. Upravená o sezónne vplyvy klesla oproti marcu o 17,1 %, v medziročnom porovnaní dosiahol pokles 28 %.

24. júna
Medzinárodný menový fond (MMF) výrazne zhoršil prognózu vývoja globálnej ekonomiky. MMF očakával, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,9 %. Ešte v apríli predpovedal kontrakciu o 3 % a v januári, teda pred vypuknutím pandémie, dokonca nárast o 3,3 %.

Foto: TASR/AP

2.POLROK

JÚL

7. júla
Prepad hrubého domáceho produktu (HDP) v 19-člennej eurozóne bude tomto roku horší, ako sa očakávalo. Vyplynulo to z letných ekonomických prognóz EK. Predpovedala v nej pre eurozónu prepad rastu o 8,7 %, v roku 2021 už počíta s rastom na úrovni 6,1 %. Hospodárstvo EÚ ako celku zaznamená v roku 2020 pokles o 8,3 % a v budúcom roku rast vo výške 5,8 %.

16. júla
Čínska ekonomika sa v 2. kvartáli vrátila k rastu po prudkom poklese na začiatku roka. HDP za tri mesiace od apríla do júna medziročne stúpol o 3,2 %. Expanziu podporilo uvoľnenie reštriktívnych opatrení prijatých na zastavenie šírenia nového koronavírusu a nové vládne stimuly. Ešte v 1. kvartáli sa HDP prepadol o 6,8 %.

Foto: TASR/AP

16. júla
Cestovný ruch v Európskej únii (EÚ) sa v prvých štyroch mesiacoch tohto roka prudko znížil. Dôvodom bola pandémia nového koronavírusu, ktorá spôsobila prepad v marci a apríli. Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach v EÚ za prvé štyri mesiaci 2020 medziročne klesol o 44 % na 353 miliónov.

21. júla
Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom summite v Bruseli dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte únie na obdobie rokov 2021-2027 v celkovej výške 1,82 bilióna eur. Lídri 27 členských štátov našli zhodu po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní. Súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Okrem toho dosiahli dohodu aj o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške viac ako jeden bilión eur.

31. júla
Hrubý domáci produkt eurozóny sa na sezónne upravenej báze v 2. štvrťroku medzikvartálne znížil o 12,1 %. V celej EÚ klesol o 11,9 %. V oboch prípadoch ide o najväčší pokles od začiatku zverejňovania týchto údajov v roku 1995. Dôvodom boli prísne blokády a obmedzenia, ktoré v marci prijali európske vlády, aby zastavili šírenie nového koronavírusu.

AUGUST

12. augusta
Priemyselná produkcia v eurozóne rovnako ako v Európskej únii ako celku v júni medzimesačne vzrástla o 9,1 %. Najprudšie zvýšenie spomedzi štátov EÚ pritom zaznamenalo Slovensko. V júni prišlo k istému uvoľneniu reštriktívnych opatrení prijatých na spomalenie šírenia nového koronavírusu, čo sa prejavilo aj na pozitívnom vývoji produkcie. V medziročnom porovnaní však priemyselná produkcia v júni v eurozóne klesla o 12,3 % a v celej EÚ o 11,6 %.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

13. augusta
Počet Američanov, ktorí v uplynulom týždni požiadali o podporu v nezamestnanosti, prvýkrát od 21. marca klesol pod hranicu 1 milión, a to na 963.000. To naznačilo, že americký trh práce sa zotavuje z pandémie nového koronavírusu.

17. augusta
Japonská ekonomika zaznamenala v 1. štvrťroku finančného roka 2020/2021 najvýraznejší pokles v modernej histórii krajiny. Dôvodom bol podobne ako v prípade iných ekonomík nový koronavírus. HDP Japonska očistený o sezónne vplyvy klesol v období od apríla do konca júna medzikvartálne o 7,8 %.

27. augusta
Ekonomika USA klesla v 2. štvrťroku o 31,7 %, zatiaľ čo rýchly odhad z konca júla poukazoval na pokles na úrovni 32,9 %. Pod mierne lepšie údaje sa podpísali najmä výdavky spotrebiteľov, ktorých pokles bol miernejší, než sa uvádzalo v predchádzajúcom odhade. Napriek tomu aj upravené údaje predstavujú najväčší kvartálny pokles americkej ekonomiky od začatia evidovania týchto údajov v roku 1947.

SEPTEMBER

1. septembra
Aj napriek zmierneniu karanténnych opatrení prijatých v boji proti novému koronavírusu sa nezamestnanosť v eurozóne v júli zvýšila a priblížila sa k 8-percentnej hranici. Miera nezamestnanosti upravená o sezónne vplyvy vzrástla na 7,9 %. Rast zaznamenala nezamestnanosť aj v širšej EÚ. Z júnovej hodnoty 7,1 % sa zvýšila na 7,2 %.

16. septembra
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zlepšila prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu označila očakávaný pokles za bezprecedentný v modernej histórii. OECD počíta s poklesom globálneho hrubého domáceho produktu o 4,5 %. V júni ešte očakávala pád o 6 %. V roku 2021 by sa mala svetová ekonomika oživiť a expandovať o 5 %.

OKTÓBER

13. októbra
Medzinárodný menový fond (MMF) mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 %. V júni počítal so znížením globálneho HDP o 4,9 %. Po finančnej kríze z roku 2008 klesla svetová ekonomika len o 0,1 %.

16. októbra
Rozpočtový schodok Spojených štátov v uplynulom fiškálnom roku 2020, ktorý sa skončil 30. septembra, sa v porovnaní s vlaňajšom strojnásobil a dosiahol nové rekordné maximum. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu, ktorá znížila príjmy a nafúkla výdavky. Rozpočtový deficit v uplynulom fiškálnom roku stúpol o 218 % na rekordných 3,1 bilióna USD. V predchádzajúcom fiškálnom roku 2019 dosiahol schodok 984 miliárd USD. Doterajší rekordný deficit predstavoval 1,4 miliardy USD.

Foto: TASR/AP

20. októbra
Prvá ponuka sociálnych dlhopisov EÚ na boj s následkami koronakrízy sa stretla s mimoriadnym záujmom, dopyt po dlhopisoch bol rekordný. Emisia 10- a 20-ročných dlhopisov odštartovala financovanie programu SURE na podporu zamestnanosti v mimoriadnych situáciách. Celkový dopyt po dlhopisoch dosiahol 233 miliárd eur a 14-násobne prevýšil ponuku v hodnote 17 miliárd eur.

22. októbra
Koronakríza spôsobila prudký nárast schodkov verejných financií a dlhov v eurozóne. Deficit verejných financií eurozóny v 2. kvartáli vyskočil na sezónne upravenej báze na 11,6 % z 2,5 % HDP v predchádzajúcich troch mesiacoch, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To je najviac od začiatku zaznamenávania tohto údaju. V celej EÚ schodok stúpol na 11,4 % z 2,6 % HDP.

29. októbra
Ekonomika USA zaznamenala v 3. kvartáli historicky rekordnú expanziu. Za tri mesiace od júla do septembra HDP stúpol o 33,1 %, uviedlo americké ministerstvo obchodu. Rekordný rast prišiel po historickom prepade o 31,4 % v 2. štvrťroku.

30. októbra
Ekonomika eurozóny sa po dvoch kvartáloch poklesu vrátila v 3. štvrťroku k rastu, ktorý zaznamenal rekord. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu HDP eurozóny vzrástol medzikvartálne o 12,7 % po prepade v 2. štvrťroku o 11,8 %. To bol najvýraznejší rast od začatia evidovania príslušných údajov v roku 1995.

NOVEMBER

5. novembra
Ekonomika eurozóny sa má podľa najnovšej prognózy Európskej komisie (EK) tento rok prepadnúť o 7,8 %. To má byť najväčší pokles ekonomiky v histórii regiónu, ale menej ako komisia očakávala ešte v júli, keď predpovedala eurozóne pád o 8,7 %.

Foto: TASR/AP

6. novembra
Zotavovanie trhu práce v USA pokračovalo rýchlejším tempom, než sa očakávalo. Nezamestnanosť výrazne klesla aj v situácii opätovného zrýchľovania šírenia nového koronavírusu, ktoré môže výrazne pribrzdiť oživovanie ekonomiky. Miera nezamestnanosti sa v októbri znížila na 6,9 % zo 7,9 % v predchádzajúcom mesiaci, uviedlo americké ministerstvo práce.

12. novembra
Americká vláda odštartovala nový fiškálny rok 2021, počítaný od októbra, prudkým nárastom deficitu. Schodok federálnej vlády dosiahol v októbri 284 miliárd USD. To je nový rekord pre mesiac október a o 111 % viac v porovnaní s októbrom 2019, keď deficit predstavoval 134 miliárd USD. Dôvodom sú výdavky spojené s koronakrízou a pokles príjmov.

16. novembra
Japonská ekonomika sa po prepade spôsobenom koronakrízou prudko oživila a v 3. kvartáli rekordne vzrástla. Hrubý domáci produkt krajiny za tri mesiace od júla do septembra 2020 medziročne vyskočil o 21,4 % po páde o 28,8 % v predchádzajúcom kvartáli, uviedla kancelária vlády vo svojom predbežnom odhade.

Foto: TASR/AP

DECEMBER

2. decembra
Miera nezamestnanosti v eurozóne v októbri klesla zo septembrového 2,5-ročného maxima. Podľa predbežných údajov Eurostatu sa znížila na 8,4 % z revidovaných 8,5 % v predchádzajúcom mesiaci, čo bola najvyššia nezamestnanosť od marca 2018.

10. decembra
Európska centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené, ale rozšírila svoj program stimulov na podporu ekonomiky. ECB počas svojho decembrového zasadnutia zvýšila núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP, ktorý spustila koncom marca, o ďalších 500 miliárd eur na 1,85 bilióna eur a predĺžila ho minimálne do konca marca 2022.

10. decembra
Lídri členských krajín EÚ počas summitu v Bruseli uzavreli dohodu o budúcom viacročnom rozpočte EÚ a ozdravnom pláne, ktorý má oživiť Európu po pandémii koronavírusu. Balíček hospodárskej obnovy má posunúť vpred úsilie EÚ vybudovať zelenú a digitálnu ekonomiku.