Quantcast
< sekcia Ekonomika

Vyjednávači EÚ uzavreli dohodu o reformách dotácií v poľnohospodárstve

Viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans, archívna snímka. Foto: TASR /AP

Chceli sme dosiahnuť rovnováhu medzi rozvojom fariem a potrebnou ochranou životného prostredia a podnebia, uviedla francúzska europoslankyňa Anne Sanderová, ktorá bola kľúčovým hráčom na rokovaniach.

Brusel 25. júna (TASR) - Vyjednávači Európskej únie (EÚ) dosiahli v piatok dohodu o reformách rozsiahleho programu dotácií pre poľnohospodárstvo, ktorá zavádza nové opatrenia zamerané na ochranu malých fariem a obmedzenie vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie.

Dohoda ukončuje takmer trojročný boj členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu (EP) o budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Odčerpá približne tretinu z rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027. Na platby poľnohospodárom a podporu rozvoja vidieka tak pôjde 387 miliárd eur.

Cieľom dohody je presunúť peniaze od intenzívnych poľnohospodárskych postupov k ochrane prírody a znížiť produkciu skleníkových plynov v poľnohospodárstve o 10 %.

Nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od roku 2023 a nevzťahujú sa na Britániu po jej odchode z Únie.

„V niektorých bodoch sme si možno želali iný výsledok, ale celkovo si myslím, že môžeme byť spokojní s dohodou, ktorú sme dosiahli,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

"Dnešná dohoda odštartuje skutočný posun smerom k zelenšej a spravodlivejšej spoločnej poľnohospodárskej politike," napísal na Twitteri viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans. "Nie je to dokonalé, ale stále je to veľký krok správnym smerom," dodal.

Aktivisti a niektorí politici však tvrdia, že dohoda nedokázala zosúladiť poľnohospodárstvo s cieľmi EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. Varovali pritom, že mnohé z tzv. "zelených opatrení" sú slabé alebo že prechod farmárov z členských štátov na ekologickejšie metódy bude v niektorých prípadoch len dobrovoľný.

Podľa návrhu, ktorý získali niektoré agentúry, dohoda vyžaduje od členských štátov, aby 20 % z platieb poľnohospodárom v rokoch 2023 - 2024 išlo na "ekosystémy" a v rokoch 2025 - 2027 sa tieto príspevky majú zvýšiť na 25 %.

Janusz Wojciechowski, archívna snímka.
Foto: TASR/AP


Medzi takéto projekty má napríklad patriť obnova mokradí na absorbovanie oxidu uhličitého (CO2) alebo ekologické poľnohospodárstvo, aj keď pravidlá nedefinovali, čo by sa malo považovať za ekosystém. Aj prostriedky, ktoré nepôjdu priamo na tieto ekologické systémy, sa majú minúť na "zelené" opatrenia v iných oblastiach.

Medzi ďalšie body dohody patria pravidlá, podľa ktorých musia krajiny EÚ prerozdeliť najmenej 10 % prostriedkov zo SPP menším farmám. Členovia bloku sa môžu tejto požiadavke vyhnúť, ak použijú iné metódy na spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov.

Všetky platby poľnohospodárom budú spojené s dodržiavaním environmentálnych pravidiel, ako je napríklad každoročné striedanie plodín na podporu zdravia pôdy.

Audítori EÚ tento týždeň uviedli, že súčasná SPP zlyháva pri znižovaní emisií. Emisie z poľnohospodárstva v EÚ, z ktorých polovicu produkujú hospodárske zvieratá, sa od roku 2010 neznížili.

Dohodu musia teraz formálne schváliť Európsky parlament aj členské štáty EÚ. Tie schválili reformu SPP už vlani v októbri, na podrobnostiach sa však museli dohodnúť s europoslancami.

"Chceli sme dosiahnuť rovnováhu medzi rozvojom fariem a potrebnou ochranou životného prostredia a podnebia," uviedla francúzska europoslankyňa Anne Sanderová, ktorá bola kľúčovým hráčom na rokovaniach.

Medzi najspornejšie body rokovaní patrili požiadavky na biodiverzitu, pričom ochranármi tvrdili, že povinnosti farmárov by mali byť prísnejšie.

Svetový fond na ochranu prírody sa sťažoval, že odhodlanie, ktoré pôvodne preukazovali europoslanci, sa nakoniec stalo "iba fatamorgánou" a že členské štáty s intenzívnym poľnohospodárstvom sú nakoniec "úplne spokojné" s dohodou.