Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Napríklad Bratislave priniesol v rokoch 2017 – 2019 poplatok za rozvoj do kasy zhruba 19 miliónov eur, preinvestovala z nich len 3,5 milióna eur a zvyšných 15,5 milióna eur čaká na svoje využitie.
Autor TASR
Bratislava 4. mája (TASR) – Milióny eur vo výnosoch z miestnych poplatkov za rozvoj čakajú na svoje využitie, obce ich môžu až do konca tohto roka použiť aj na úhradu bežných výdavkov. Upozornil na to Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), toto usmernenie je súčasťou schváleného zákona o mimoriadnych finančných opatreniach.
Napríklad Bratislave priniesol v rokoch 2017 – 2019 poplatok za rozvoj do kasy zhruba 19 miliónov eur, preinvestovala z nich však len 3,5 milióna eur a zvyšných 15,5 milióna eur čaká na svoje využitie na účtoch mesta a mestských častí. „Obce a mestá na Slovensku majú možnosť vyberať od stavebníkov poplatok za rozvoj od roku 2017 vo výške maximálne 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy stavby,“ vysvetlil inštitút.
Za bežných okolností takto získané prostriedky môžu obce využiť len na kapitálové výdavky na zákonom definované účely, medzi ktoré patria školy, škôlky, sociálne bývanie, zdravotnícke zariadenia, parky, cesty a tak ďalej. „Inak povedané, tam kde vzniká nová výstavba, obec získava cez poplatok zdroje na budovanie potrebnej infraštruktúry,“ dodal inštitút.
Vďaka schválenému zákonu však obce získali možnosť využiť tieto prostriedky na vykrytie výpadkov príjmov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. „Je to logické riešenie a v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné na zabezpečenie základných činností obcí. Nikto predsa nechce, aby naše obce išli pre nesolventnosť do nútenej správy alebo aby boli ohrozené ich základné činnosti,“ zhodnotil inštitút.
Ako však dodal IUR, obce budú zvažovať, či je pre ne naozaj nevyhnutné využiť tieto zdroje alebo je, naopak, lepšie ich ponechať v rezerve a využiť na reštartovanie ekonomiky po skončení sa mimoriadnych opatrení. „Práve intenzívne investície do infraštruktúry prinášajú miestnym samosprávam viaceré multiplikačné efekty. Nové škôlky či parky by neboli len dlhoočakávaným benefitom pre obyvateľov obcí, ale aj zdrojom pracovných miest v miestnej ekonomike v období, keď sa bude spoločnosť ešte len spamätávať z dlhodobých ekonomických dosahov pandémie,“ uzavrel inštitút.
Napríklad Bratislave priniesol v rokoch 2017 – 2019 poplatok za rozvoj do kasy zhruba 19 miliónov eur, preinvestovala z nich však len 3,5 milióna eur a zvyšných 15,5 milióna eur čaká na svoje využitie na účtoch mesta a mestských častí. „Obce a mestá na Slovensku majú možnosť vyberať od stavebníkov poplatok za rozvoj od roku 2017 vo výške maximálne 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy stavby,“ vysvetlil inštitút.
Za bežných okolností takto získané prostriedky môžu obce využiť len na kapitálové výdavky na zákonom definované účely, medzi ktoré patria školy, škôlky, sociálne bývanie, zdravotnícke zariadenia, parky, cesty a tak ďalej. „Inak povedané, tam kde vzniká nová výstavba, obec získava cez poplatok zdroje na budovanie potrebnej infraštruktúry,“ dodal inštitút.
Vďaka schválenému zákonu však obce získali možnosť využiť tieto prostriedky na vykrytie výpadkov príjmov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. „Je to logické riešenie a v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné na zabezpečenie základných činností obcí. Nikto predsa nechce, aby naše obce išli pre nesolventnosť do nútenej správy alebo aby boli ohrozené ich základné činnosti,“ zhodnotil inštitút.
Ako však dodal IUR, obce budú zvažovať, či je pre ne naozaj nevyhnutné využiť tieto zdroje alebo je, naopak, lepšie ich ponechať v rezerve a využiť na reštartovanie ekonomiky po skončení sa mimoriadnych opatrení. „Práve intenzívne investície do infraštruktúry prinášajú miestnym samosprávam viaceré multiplikačné efekty. Nové škôlky či parky by neboli len dlhoočakávaným benefitom pre obyvateľov obcí, ale aj zdrojom pracovných miest v miestnej ekonomike v období, keď sa bude spoločnosť ešte len spamätávať z dlhodobých ekonomických dosahov pandémie,“ uzavrel inštitút.
