Bratislava 12. februára (TASR) - Včasné plánovanie môže výrazne zmierniť následky prípadnej straty zamestnania a pomôcť predísť pádu do dlhovej špirály. Kľúčom k zvládnutiu výpadku príjmu je systematická tvorba finančnej rezervy aspoň vo výške troj- až šesťnásobku mesačných výdavkov domácnosti. Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje na včasnú prípravu domácností na možné výpadky príjmu v súvislosti s očakávaným spomalením ekonomiky a možným zvýšením počtu nezamestnaných na Slovensku podľa odhadov o 10.000 až 15.000 ľudí najmä v priemysle.

Asociácia zároveň odporúča prijať preventívne opatrenia od tvorby finančnej rezervy, cez zodpovedné riadenie dlhov až po aktívne sledovanie pracovných príležitostí. Násobok výšky finančnej rezervy oproti výdavkom je odvodený od toho, koľko ľudí v domácnosti závisí od vypadnutého mesačného príjmu. Jednotlivci alebo slobodné páry by mali mať finančnú rezervu aspoň vo výške trojnásobku mesačných výdavkov. Väčšia rodina s deťmi potrebuje rezervný finančný vankúš aspoň na pol roka po výpadku hlavného príjmu.

ASINS radí začať podrobným prehľadom príjmov a výdavkov, identifikovať zbytočné náklady a tieto úspory automaticky presúvať na osobitný sporiaci účet, ku ktorému nemá domácnosť platobnú kartu. Pomáha nastavenie trvalého príkazu hneď po výplate.

Dôležité je tiež obmedziť spotrebné úvery, nenakupovať na dlh a pri väčších výdavkoch zvažovať, či sú naozaj nevyhnutné. Taká rezerva dokáže pri dočasnej strate zamestnania pokryť základné potreby bez siahnutia po rizikovom zadlžovaní.

„Do veľmi zraniteľnej pozície sa dostávajú najmä rodiny závislé od jedného živiteľa, ktoré si musia po strate zamestnania naďalej plniť svoje finančné záväzky, ako je hypotéka, prípadne nesplatené úvery. Keďže stratu zamestnania vo väčšine prípadov nemožno predvídať, finančná rezerva by mala byť základom v každej slovenskej domácnosti,“ približuje prezident ASINS Martin Musil.

Každá slovenská domácnosť by si mala vytvoriť podrobný prehľad svojich príjmov a výdavkov. Výdavky je potrebné rozdeliť do niekoľkých skupín. Základné nevyhnutné výdavky sú na bývanie (nájom/hypotéka), energie, základné potraviny, lieky, povinné poistenia. Prevencia a stabilita zahŕňa tvorbu finančnej rezervy, sporenie na nečakané výdavky, poistenie domácnosti a zdravia nad rámec povinného.

Bežná spotreba obsahuje výdavky na dopravu, telekomunikácie, školské potreby, základné oblečenie, drogériu. Na zlepšenie kvality života slúžia výdavky na voľnočasové aktivity, dovolenky, kultúru, lepšie produkty a služby. Nízko prioritné a odložiteľné výdavky sú na impulzívne nákupy, luxusný tovar, časté stravovanie v reštauráciách či pravidelné nákupy pre potešenie.

„Pri neočakávanom výpadku príjmu by sa mali ako prvé obmedzovať výdavky z posledných dvoch skupín, ktoré zlepšujú kvalitu života alebo majú nízku prioritu a sú impulzívne,“ hovorí Musil. „Naopak, vtedy čerpáme svoje peniaze z druhej skupiny prevencie a stability, ktorá sa môže skladať z našej finančnej rezervy, alebo tu môžeme využiť aj poistenia proti strate zamestnania alebo proti schopnosti splácať hypotekárny úver,“ dopĺňa.

Najlepšou stratégiou podľa ASINS nie je ani spoliehanie sa na podporu v nezamestnanosti. Aj keď oproti západným krajinám je náš sociálny systém stále veľmi štedrý, od začiatku roka platia nové pravidlá pre dávku v nezamestnanosti, ktorá sa bude postupne znižovať. V plnej výške, čo je 50 % denného vymeriavacieho základu alebo maximálne 1553,30 eura v 31-dňovom mesiaci, sa dávka bude vyplácať iba prvé tri mesiace nezamestnanosti. Od štvrtého mesiaca až po šiesty mesiac sa dávka bude každým mesiacom postupne znižovať o 10 % až na poslednú dávku, ktorá bude iba 20 % denného vymeriavacieho základu.