< sekcia Ekonomika

Vyše 70 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť nezaťaženú hypotékou

Ilustračné foto. Foto: TASR/Dano Veselský

Slováci síce bývajú vo vlastnom, ale v porovnaní s ostatnými krajinami aj v preplnenejších domácnostiach.

Bratislava 6. marca (TASR) - Vyše 70 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť, ktorá nie je zaťažená hypotékou. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Spresnila, že podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má hypotékou nezaťažený byt či dom v priemere len 43 % Európanov. Slováci sú rekordérmi aj v celkovom vlastníctve, každý deviaty Slovák býva vo vlastnom, v podnájme je len 9 % ľudí.

"Kým napríklad v západných krajinách žije veľa ľudí v podnájme, v krajinách, ako je Slovensko, Rumunsko, Poľsko či Bulharsko je typické bývanie vo vlastnom. U nás to súvisí najmä s tým, ako sa skupovali družstevné byty po páde komunizmu za výhodné ceny. Zároveň v súčasnosti nahrávajú kúpe vlastného bytu či domu výhodné úrokové sadzby na hypotékach, čo stále drží nákupný apetít Slovákov na vysokých úrovniach v porovnaní s krajinami EÚ," povedala Buchláková.

Slováci podľa nej síce bývajú vo vlastnom, ale v porovnaní s ostatnými krajinami aj v preplnenejších domácnostiach. "Na Slovensku sú až dve tretiny domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. Práve trojgeneračné rodiny majú najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 %. Aj druhým najzastúpenejším typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine," doplnila Buchláková.

Priemerná slovenská domácnosť podľa nej minie mesačne z rodinného rozpočtu približne 330 eur na bývanie. Ide o štvrtinu z celkových výdavkov. V tejto sume však nie je zarátaná splátka hypotéky.

Najviac podľa analýzy dávajú na bývanie z celkového disponibilného príjmu ľudia v produktívnom veku, a to až takmer 40 % z ich celkových nákladov na život. Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácností zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky, najmä na spomínané bývanie. Samostatnou kategóriou sú ľudia nad 65 rokov, ktorým sa za posledných desať rokov najvýraznejšie zvýšili výdavky na bývanie. Spolu s potravinami na ne dávajú až dve tretiny z celkových príjmov domácnosti.

"Vysoký podiel vlastníctva nehnuteľnosti neznamená aj vysokú životnú úroveň ľudí. Na Slovensku je aktuálne zhruba 12 % rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640.000 ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20.000 až 50.000 ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvoma deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 853 eur mesačne. Títo ľudia majú často nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a inými pôžičkami," dodala Buchláková.