Luxemburg 21. októbra (TASR) - Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. TASR o tom informuje na základe správy DPA a údajov Eurostatu.

Podľa týchto údajov v eurozóne sa pomer deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu (HDP) v roku 2024 znížil na 3,1 % z 3,5 % v roku 2023. V celej EÚ klesol tiež na 3,1 % z 3,4 %. No zároveň sa pomer verejného dlhu k HDP vlani mierne zvýšil, a to v eurozóne na 87,1 % z 87 % na konci roka 2023 a v EÚ na 80,7 % z 80,5 %.

Dvanásť krajín EÚ malo v minulom roku rozpočtový deficit rovný alebo vyšší ako 3 % HDP, čo je maximálny povolený limit európskeho bloku pre verejné výdavky. Najvyššie deficity zaznamenali Rumunsko (9,3 %), Poľsko (6,5 %), Francúzsko (5,8 %) a Slovensko (5,5 %).

Iba šesť krajín EÚ zarobilo v minulom roku viac peňazí, ako minulo a zaznamenalo rozpočtový prebytok. Boli to Dánsko (4,5 %), Cyprus (4,1 %), Írsko (4 %), Grécko (1,2 %), Luxembursko (0,9 %) a Portugalsko (0,5 %). Okrem toho 12 krajín EÚ prekročilo minulý rok povolený limit pre verejný dlh na úrovni maximálne 60 % HDP.

Krajiny s najvyšším dlhovým zaťažením sú Grécko (154,2 %), Taliansko (134,9 %), Francúzsko (113,2 %), Belgicko (103,9 %) a Španielsko (101,6 %).

Na konci roka 2024 mali najnižšie pomery verejného dlhu k HDP v Estónsku (23,5 %), Bulharsku (23,8 %), Luxembursku (26,3 %), Dánsku (30,5 %), Švédsku (34 %) a Litve (38 %).

Rozpočtový deficit Slovenska dosiahol v minulom roku 5,5 % HDP a dlh 59,7 % HDP.

EK navrhla cielené riešenia pre firmy podliehajúce nariadeniu EÚ o odlesňovaní

Európska komisia (EK) v utorok navrhla cielené riešenia na podporu spoločností, globálnych zainteresovaných strán, tretích krajín a členských štátov s cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie nariadenia Európskej únie (EÚ) o odlesňovaní (EUDR). Informuje o tom spravodajca TASR.

EK tak chce zabezpečiť, aby bol IT systém plne funkčný na riešenie príspevku EÚ ku globálnej výzve odlesňovania. Vzhľadom na spätnú väzbu od rôznych zainteresovaných strán EK zavádza cielené zjednodušenia na zníženie povinností pre prevádzkovateľov a obchodníkov, ktorí obchodujú s produktmi EUDR po ich uvedení na trh EÚ a tiež pre mikroprevádzky a malých podnikateľov primárnej výroby z krajín s nízkym rizikom odlesňovania na celom svete, ktorí predávajú svoj tovar priamo na európskom trhu - ide o takmer 100 % poľnohospodárov a lesníkov v EÚ.

S cieľom umožniť efektívnejšie využívanie IT systému EK navrhuje, aby prevádzkovatelia a obchodníci na predchádzajúcich trhoch už neboli povinní predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Pre celý dodávateľský reťazec sa bude vyžadovať iba jedno podanie v IT systéme EUDR v mieste vstupu na trh. Povinnosti podávania správ a zodpovednosť by sa zamerali na prevádzkovateľov, ktorí ako prví uvádzajú produkty na trh. Vďaka navrhovanému zjednodušeniu by mikropodniky a malí primárni prevádzkovatelia predkladali iba jednoduché, jednorazové vyhlásenie v IT systéme EUDR.

Komisia navrhla tiež prechodné obdobia na zabezpečenie plynulého prechodu a posilnenie IT systému. Znamená to, že EUDR nadobudne účinnosť 30. decembra 2026 pre mikropodniky a malé podniky. Pre veľké a stredné podniky zostáva platný dátum 30. decembra 2025, budú mať však nárok na šesťmesačnú odkladnú lehotu na kontroly a presadzovanie.

Komisia zavádza príslušný IT systém v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami. Nové dátumy nadobudnutia účinnosti v kombinácii so zjednodušením povinností pre účastníkov dodávateľského reťazca majú za cieľ zabezpečiť, aby IT systém dokázal udržať úroveň očakávaného zaťaženia.

EK spresnila, že pracuje aj na pohotovostných plánoch, aby si hospodárske subjekty mohli splniť svoje povinnosti, ak by Európsky parlament a Rada EÚ ako spoluzákonodarcovia tento právny návrh včas neprijali. V takom prípade sa nariadenie EÚ o odlesňovaní začne uplatňovať 30. decembra 2025.

Europarlament a Rada EÚ (členské štáty) budú rokovať o návrhu eurokomisie a musia ho oficiálne prijať predtým, ako nadobudne účinnosť.

Cieľom nariadenia EÚ o odlesňovaní je zabezpečiť, aby tovary uvádzané na trh EÚ neprispievali k odlesňovaniu a degradácii lesov v EÚ a inde vo svete. Komisia tvrdí, že odlesňovanie a degradácia lesov sú dôležitými faktormi zmeny klímy a straty biodiverzity. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 bolo v dôsledku odlesňovania stratených 420 miliónov hektárov lesov - plocha väčšia ako Európska únia.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)