Budapešť/Bukurešť 11. decembra (TASR) - Vysoká miera inflácie trápi mnohé štáty sveta. Obyvatelia východnej Európy nie sú výnimkou. Musia si tiež riadne pritiahnuť opasky pred Vianocami, ktoré aj bez inflácie predstavujú nápor na peňaženky.

Matei Susnea prešiel krížom-krážom Bukurešť, aby našiel vianočný stromček, ktorý by si mohol dovoliť. Ale vzhľadom na prudký nárast cien tovarov každodennej potreby sa obáva, že sa bez neho on a jeho rodina budú musieť tento rok zaobísť. Rovnako ako milióny iných, aj tento 42-ročný rumunský stavebný robotník pociťuje tlak v dôsledku nárastu inflácie, ktorá naberá na tempe v strednej a východnej Európe. Dôvodom sú problémy v dodávateľských reťazcoch, napätý trh práce a tlak na zvyšovanie miezd.

Ceny základných tovarov v regióne rastú najrýchlejšie za uplynulých 10 rokov. Sú v priemere približne o 7 % vyššie ako pred rokom a v niektorých prípadoch aj oveľa viac. V hlavnom meste Rumunska sú vianočné stromčeky o 20 až 30 % drahšie.

Centrálne banky v regióne, ktoré od júna zvyšujú úrokové sadzby, sú presvedčené, že cenovej špirále sa dá stále vyhnúť. No vzhľadom na to, že mzdy rastú len veľmi pomaly, zamestnávatelia aj spotrebitelia začínajú prispôsobovať svoje správanie inflácii, čo ekonómovia a centrálni bankári nazývajú sekundárne inflačné efekty.

Oficiálna línia je, že mnohé faktory, ktoré poháňajú infláciu, sú prechodné, ale niektorí ekonómovia sa obávajú, že sa už roztáča inflačná špirála. Ďalší sa domnievajú, že zamestnávatelia budú musieť v budúcom roku zvýšiť mzdy v priemere o dvojciferné číslo vzhľadom na napätú situáciu na trhu práce.

Foto: TASR/AP

V Českej republike je pätina zamestnancov pripravená zmeniť prácu, ak ich mzdy nebudú rásť v súlade s cenami, ukázal novembrový prieskum agentúry STEM/MARK. Zároveň viac ako polovica priemyselných firiem sa chystá v budúcom roku zvýšiť ceny o vyše 5 %, odhalil októbrový prieskum.

Najnovšie údaje uvádzajú priemernú infláciu v celom regióne na úrovni približne 7 %, čo je najvyššia úroveň za dve desaťročia v Poľsku, 13-ročné maximum pre Českú republiku a Rumunsko a 14-ročné maximum v Maďarsku.

Prognózy centrálnych bánk ukazujú, že inflácia sa v nasledujúcom roku v týchto štyroch krajinách priblíži k priemeru 6 %, čo bude najvyšší priemer v regióne od finančnej krízy v roku 2008.

Analytik Capital Economics James Reilly predpovedá, že základné cenové tlaky udržia infláciu vo východnej Európe vysokú do roku 2023, pričom samotné potraviny k nej pridajú v roku 2022 percentuálny bod.

Ďalšie zvyšovanie sadzieb bude mať podľa neho tlmiaci účinok, ale zároveň veľké rozpočty, najmä v Poľsku a Maďarsku, by mohli opäť zvýšiť tlak.

Podľa ekonómov zníženie daní na benzín, plyn a elektrinu, ktoré oznámila poľská vláda, zníži vrchol inflácie na začiatku roka 2022, ale politika rozdeľovania hotovosti domácnostiam by mohla viesť k vyššej inflácii neskôr v priebehu roka. Pre niektorých Poliakov je už teraz zmena cien markantná.

V Maďarsku premiér Viktor Orbán, ktorý čelí na budúci rok tvrdému súboju o znovuzvolenie, zvýšil minimálnu mzdu takmer o 20 %. Centrálna banka už pripustila, že inflácia sa z cien energií a palív prelieva do spracovaných tovarov.

Food for Life, charitatívna organizácia, ktorá poskytuje bezplatné jedlo pre viac ako 13.000 chudobných Maďarov, bola nútená v predchádzajúcich rokoch zredukovať sortiment vo svojich potravinových balíkoch na tucet položiek približne z 22. Vypustila pritom drahšie položky, pretože ceny "sú nebesky vysoké", povedal jej šéf Attila Szanyi-Karl.

Medzitým maďarské združenie výrobcov stavebných materiálov oznámilo zvýšenie cien o 10 % až 20 % v dôsledku vyšších nákladov na energie a dopravu. Niektorí z kupujúcich na budapeštianskom trhu hovoria, že teraz minú len na jedlo zhruba 100.000 forintov (274,36 eura) mesačne, čo sú približne dve tretiny priemerného dôchodku.

"Nespočítala som presne, o koľko viac všetko stojí," povedala 62-ročná Zsoka, ktorá odmietla uviesť svoje priezvisko. "Viem len, že si za rovnakú sumu peňazí môžem dovoliť oveľa menej ako predtým," dodala.