Komunálne voľby 2026
Všetky správy
A to aj napriek tomu, že zamestnáva približne 170.000 ľudí a podnikatelia v tomto segmente dosahujú tržby približne 17 miliárd eur.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Ekonomický význam výstavby a obnovy budov zostáva v rámci hospodárstva naďalej v úzadí. A to aj napriek tomu, že zamestnáva približne 170.000 ľudí a podnikatelia v tomto segmente dosahujú tržby približne 17 miliárd eur. Nová štúdia platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) ukázala, že za budovami nestojí len stavebná produkcia, ale rozsiahla sieť slovenských firiem, živnostníkov a výrobcov, ktorá vytvára pracovné miesta a ekonomickú hodnotu naprieč regiónmi. Informovala o tom v piatok organizácia.
„Keď hovoríme o ekonomike Slovenska, prirodzene spomíname automobilový priemysel, veľké fabriky a významných investorov. Popritom prehliadame sektor, ktorý zamestnáva porovnateľný počet ľudí a ktorého výsledky vidíme každý deň v domoch, bytoch, školách, nemocniciach či kanceláriách. Aj tento sektor si zaslúži miesto medzi strategicky významnými odvetviami slovenskej ekonomiky,“ uviedla riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
Štúdia identifikovala 74 podnikov vyrábajúcich stavebné materiály a technológie. Pracuje v nich vyše 11.000 ľudí a spolu dosahujú tržby 2,7 miliardy eur. Samotná výstavba a obnova budov stojí najmä na drobnom podnikaní. Približne 93 percent ľudí v realizačnej časti pracuje na živnosť, u živnostníkov, v mikropodnikoch alebo v malých firmách. Spolu ide o 159.000 ľudí.
„Za číslom 170.000 si treba predstaviť predovšetkým ľudí, ktorých prácu poznáme z vlastného okolia - stavebné firmy, remeselníkov, montážnikov, projektantov či špecialistov na technológie budov. Sú to podnikatelia, ktorí vytvárajú pracovné miesta vo svojich regiónoch a ktorých činnosť je pevne spätá s miestom, kde žijeme,“ priblížil analytik BPB Richard Paksi. Na rozdiel od mnohých priemyselných odvetví sa podľa neho budovy nedajú presunúť do inej krajiny. „Práca na ich výstavbe a obnove zostáva doma. Aj preto je tento sektor dôležitým zdrojom stability a ekonomickej odolnosti Slovenska,“ podotkol.
Podľa platformy by sa výstavba a obnova budov mali stať viditeľnejšou súčasťou hospodárskej politiky štátu. Ich význam totiž presahuje samotné stavebníctvo. Na príprave projektov sa podieľajú architekti, projektanti, inžinieri, investori a developeri.
„Prestaňme sa pozerať len na veľkých investorov a priemyselné závody. Potrebujeme vidieť aj tisíce domácich podnikateľov, ktorí vytvárajú hodnotu každý deň. Sme presvedčení, že stabilné podmienky pre výstavbu a obnovu budov znamenajú stabilnejší dopyt po práci slovenských firiem a remeselníkov,“ poznamenala Nikodemová. Investície do budov preto podľa nej nie sú len výdavkom na zlepšenie ich technického stavu či zníženie spotreby energií. „Sú aj investíciou do ľudí, podnikania a ekonomickej budúcnosti Slovenska,“ dodala Nikodemová.
„Keď hovoríme o ekonomike Slovenska, prirodzene spomíname automobilový priemysel, veľké fabriky a významných investorov. Popritom prehliadame sektor, ktorý zamestnáva porovnateľný počet ľudí a ktorého výsledky vidíme každý deň v domoch, bytoch, školách, nemocniciach či kanceláriách. Aj tento sektor si zaslúži miesto medzi strategicky významnými odvetviami slovenskej ekonomiky,“ uviedla riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
Štúdia identifikovala 74 podnikov vyrábajúcich stavebné materiály a technológie. Pracuje v nich vyše 11.000 ľudí a spolu dosahujú tržby 2,7 miliardy eur. Samotná výstavba a obnova budov stojí najmä na drobnom podnikaní. Približne 93 percent ľudí v realizačnej časti pracuje na živnosť, u živnostníkov, v mikropodnikoch alebo v malých firmách. Spolu ide o 159.000 ľudí.
„Za číslom 170.000 si treba predstaviť predovšetkým ľudí, ktorých prácu poznáme z vlastného okolia - stavebné firmy, remeselníkov, montážnikov, projektantov či špecialistov na technológie budov. Sú to podnikatelia, ktorí vytvárajú pracovné miesta vo svojich regiónoch a ktorých činnosť je pevne spätá s miestom, kde žijeme,“ priblížil analytik BPB Richard Paksi. Na rozdiel od mnohých priemyselných odvetví sa podľa neho budovy nedajú presunúť do inej krajiny. „Práca na ich výstavbe a obnove zostáva doma. Aj preto je tento sektor dôležitým zdrojom stability a ekonomickej odolnosti Slovenska,“ podotkol.
Podľa platformy by sa výstavba a obnova budov mali stať viditeľnejšou súčasťou hospodárskej politiky štátu. Ich význam totiž presahuje samotné stavebníctvo. Na príprave projektov sa podieľajú architekti, projektanti, inžinieri, investori a developeri.
„Prestaňme sa pozerať len na veľkých investorov a priemyselné závody. Potrebujeme vidieť aj tisíce domácich podnikateľov, ktorí vytvárajú hodnotu každý deň. Sme presvedčení, že stabilné podmienky pre výstavbu a obnovu budov znamenajú stabilnejší dopyt po práci slovenských firiem a remeselníkov,“ poznamenala Nikodemová. Investície do budov preto podľa nej nie sú len výdavkom na zlepšenie ich technického stavu či zníženie spotreby energií. „Sú aj investíciou do ľudí, podnikania a ekonomickej budúcnosti Slovenska,“ dodala Nikodemová.
