Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvý podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov uviedol, že ruská vláda si je problémov s infraštruktúrou a exportom uhlia vedomá.
Autor TASR
Moskva 29. októbra (TASR) - Export ruského uhlia do Číny vzrástol v tomto roku približne o tretinu, objem dodávok však limituje nedostatočná infraštruktúra. Poukazujú na to viaceré zdroje z priemyslu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Čína má záujem o čo najväčšie dodávky uhlia zo zahraničia, najmä po tom, ako nové prípady ochorenia COVID-19 zasiahli kľúčové ťažobné regióny Vnútorné Mongolsko a Šen-si. Prísna čínska politika nulovej tolerancie voči covidu viedla k zatvoreniu mnohých baní v týchto oblastiach, pritom dopyt po uhlí bude s príchodom zimy prudko rásť.
Kremeľ zasa plánuje zvyšovať dodávky energií do Ázie, zvlášť do Číny. Nútia ho k tomu najmä sankcie západných krajín po invázii na Ukrajinu, ktoré viedli k prepadu dodávok na západ. Rusko je šiestym najväčším producentom uhlia na svete a spolu s Austráliou a Indonéziou aj jedným z najväčších exportérov tejto komodity. Podiel Ruska na celosvetovom exporte uhlia dosiahol vlani 17 %, pričom objem jeho exportu predstavoval 223 miliónov ton. Z toho 49 miliónov ton smerovalo do Európy.
Postupné presmerovávanie dodávok uhlia zo západu na východ však začína narážať na problémy. "Viacerých z nás predajcovia informovali, že budeme musieť počítať s meškaním pri nakládke aj pri termínoch dodávok, čo nám komplikuje biznis," povedal jeden z čínskych obchodníkov s uhlím. Ďalší zdroj uviedol, že niektorým obchodníkom predajcovia či ťažobné firmy jednoducho oznámili, že dodávku uhlia na daný termín rušia, pretože kapacita železníc nestačí a dodávka sa môže oneskoriť o niekoľko týždňov.
Prvý podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov uviedol, že ruská vláda si je problémov s infraštruktúrou a exportom uhlia vedomá. Zatiaľ sa situácia úplne nestabilizovala, aj keď sa pomaly zlepšuje.
Podľa ruského ministerstva dopravy zvýšilo Rusko dodávky uhlia do Číny po železnici od januára do konca augusta medziročne približne o tretinu na 27,6 milióna ton. Najväčší objem uhlia doviezla Čína z Ruska v auguste, a to na úrovni 8,54 milióna ton. S rastom dovozu sa však železničná infraštruktúra začala preťažovať a v nasledujúcom mesiaci sa objem dodávok znížil na 6,95 milióna ton.
Analýza agentúry Reuters ukázala, že čas dodávky uhlia po železnici vzrástol v celom Rusku v priemere o pätinu alebo o 1,4 dňa. Očakáva sa, že po nástupe zimy sa tento čas ešte predĺži, keďže železnice sú preťažené a kapacita prístavov limitovaná.
Rusko očakáva, že vývoz jeho uhlia sa v tomto aj v nasledujúcich rokoch pre sankcie západných krajín zníži. Vláda odhaduje, že tento rok klesne vývoz o 22 % a v roku 2023 o 31 %. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v tejto súvislosti uviedol, že Rusko plánuje zvýšiť kapacitu infraštruktúry vrátane prístavov na východe krajiny. Ich kapacita by sa mala do roku 2031 zvýšiť z terajších zhruba 150 miliónov ton ročne o 55 miliónov až 211 miliónov ton.
Čína má záujem o čo najväčšie dodávky uhlia zo zahraničia, najmä po tom, ako nové prípady ochorenia COVID-19 zasiahli kľúčové ťažobné regióny Vnútorné Mongolsko a Šen-si. Prísna čínska politika nulovej tolerancie voči covidu viedla k zatvoreniu mnohých baní v týchto oblastiach, pritom dopyt po uhlí bude s príchodom zimy prudko rásť.
Kremeľ zasa plánuje zvyšovať dodávky energií do Ázie, zvlášť do Číny. Nútia ho k tomu najmä sankcie západných krajín po invázii na Ukrajinu, ktoré viedli k prepadu dodávok na západ. Rusko je šiestym najväčším producentom uhlia na svete a spolu s Austráliou a Indonéziou aj jedným z najväčších exportérov tejto komodity. Podiel Ruska na celosvetovom exporte uhlia dosiahol vlani 17 %, pričom objem jeho exportu predstavoval 223 miliónov ton. Z toho 49 miliónov ton smerovalo do Európy.
Postupné presmerovávanie dodávok uhlia zo západu na východ však začína narážať na problémy. "Viacerých z nás predajcovia informovali, že budeme musieť počítať s meškaním pri nakládke aj pri termínoch dodávok, čo nám komplikuje biznis," povedal jeden z čínskych obchodníkov s uhlím. Ďalší zdroj uviedol, že niektorým obchodníkom predajcovia či ťažobné firmy jednoducho oznámili, že dodávku uhlia na daný termín rušia, pretože kapacita železníc nestačí a dodávka sa môže oneskoriť o niekoľko týždňov.
Prvý podpredseda ruskej vlády Andrej Belousov uviedol, že ruská vláda si je problémov s infraštruktúrou a exportom uhlia vedomá. Zatiaľ sa situácia úplne nestabilizovala, aj keď sa pomaly zlepšuje.
Podľa ruského ministerstva dopravy zvýšilo Rusko dodávky uhlia do Číny po železnici od januára do konca augusta medziročne približne o tretinu na 27,6 milióna ton. Najväčší objem uhlia doviezla Čína z Ruska v auguste, a to na úrovni 8,54 milióna ton. S rastom dovozu sa však železničná infraštruktúra začala preťažovať a v nasledujúcom mesiaci sa objem dodávok znížil na 6,95 milióna ton.
Analýza agentúry Reuters ukázala, že čas dodávky uhlia po železnici vzrástol v celom Rusku v priemere o pätinu alebo o 1,4 dňa. Očakáva sa, že po nástupe zimy sa tento čas ešte predĺži, keďže železnice sú preťažené a kapacita prístavov limitovaná.
Rusko očakáva, že vývoz jeho uhlia sa v tomto aj v nasledujúcich rokoch pre sankcie západných krajín zníži. Vláda odhaduje, že tento rok klesne vývoz o 22 % a v roku 2023 o 31 %. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v tejto súvislosti uviedol, že Rusko plánuje zvýšiť kapacitu infraštruktúry vrátane prístavov na východe krajiny. Ich kapacita by sa mala do roku 2031 zvýšiť z terajších zhruba 150 miliónov ton ročne o 55 miliónov až 211 miliónov ton.
