Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. júl 2024Meniny má Drahomír
< sekcia Ekonomika

Yellenová: G20 by mala pomôcť pri dekarbonizácii globálnej ekonomiky

Na archívnej snímke Janet Yellenová. Foto: TASR/AP

Podľa Yellenovej existuje niekoľko spôsobov, ako dosiahnuť zníženie emisií potrebné na riešenie klimatických zmien, nielen poplatky.

Benátky 9. júla (TASR) - Americká ministerka financií Janet Yellenová v piatok vyzvala svojich kolegov zo skupiny G20 na stretnutí v Benátkach, aby podnikli neodkladné kroky na dekarbonizáciu globálnej ekonomiky a boj proti zmene podnebia. A zlepšili koordináciu svojej politiky redukcie emisií uhlíka, aby sa zabránilo obchodným sporom.

Yellenová to vyhlásila niekoľko dní predtým, ako Európska únia (EÚ) predstaví svoju kontroverznú uhlíkovú daň na hraniciach.

Skupina 20 najväčších ekonomík sveta „je zodpovedná za 80 % globálnych emisií uhlíka, takže je našou zodpovednosťou konať, a okamžite,“ povedala na fóre pred formálnym začatím rozhovorov medzi ministrami financií a centrálnymi bankármi z G20.

Zdôraznila tiež význam intenzívnejšej medzinárodnej spolupráce, aby sa zabránilo „treniciam“ medzi krajinami, ktoré sa snažia znížiť svoje emisie skleníkových plynov.

EÚ v rámci svojho mechanizmu na kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM) zavedie poplatky za obsah uhlíka v dovážanom tovare v snahe odradiť firmy od presunu výroby do štátov s menej prísnymi emisnými limitmi.

Podľa Yellenovej existuje niekoľko spôsobov, ako dosiahnuť zníženie emisií potrebné na riešenie klimatických zmien, nielen poplatky. Domnieva sa, že je dôležité, aby sa akýkoľvek systém zameral skôr na to, do akej miery krajiny znižujú emisie, a teda na obsah uhlíka, a nie na explicitné stanovenie cien za uhlík. Uznanie rôznych smerov, ktorými sa krajiny vydajú pri riešení zmeny podnebia, by mohlo pomôcť vyhnúť sa politickým sporom, dodala.

Yellenová uviedla tiež, že štáty G20 budú musieť vynaložiť významné verejné a súkromné investície a prijať „zložité ekonomické rozhodnutia“, aby dosiahli ciele dekarbonizácie svojich ekonomík do polovice tohto storočia.

Ich prístupy by mohli zahŕňať regulačné obmedzenia a emisné normy, priame verejné investície, verejné dotácie na stimuláciu súkromných investícií a trhy s uhlíkom.

Administratíva nového amerického prezidenta Joea Bidena plánuje veľké verejné investície do dekarbonizácie amerického energetického a dopravného odvetvia.

To sa líši od plánov EÚ (ktoré má predstaviť 14. júla) na zavedenie poplatku za dovoz uhlíka, prvého na svete, v rámci balíka legislatívy na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % oproti roku 1990.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire, ktorý vystúpil na rovnakom fóre skupiny G20, vyzval na globálnu minimálnu cenu uhlíkových emisií, ak nebude dohoda o jednotnej globálnej cene.

„Myslím si, že globálna dolná hranica by mohla byť veľmi dobrým východiskovým bodom na to, aby sa všetky členské krajiny G20 zaviazali k stanovovaniu cien uhlíka,“ uviedol Le Maire.

Rozvojové krajiny vyjadrili opatrnosť pri uplatňovaní univerzálneho prístupu pre všetkých s tým, že ekonomická záťaž pre ľudí s nízkym príjmom bude vysoká.

Medzinárodný menový fond minulý mesiac vo svojej správe skonštatoval, že ceny uhlíka sú všeobecne považované za dôležitý politický nástroj na dosiahnutie drastického zníženia emisií potrebných na obmedzenie globálneho otepľovania na dva stupne Celzia do roku 2050.