Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na Slovensku bol tento nárast okolo 12 percent, informuje spravodajca TASR na základe pondelňajšej správy Eurostatu.
Autor TASR
Brusel 9. novembra (TASR) - V roku 2025 bol pomer cien bývania k príjmom v EÚ o 6,8 percenta vyšší než v roku 2015, čo znamená, že v priebehu tohto desaťročia ceny bývania vzrástli v pomere k príjmom domácností. Na Slovensku bol tento nárast okolo 12 percent, informuje spravodajca TASR na základe pondelňajšej správy Eurostatu.
Štatistický úrad EÚ upozornil, že hoci na úrovni Európskej únie došlo k uvedenému nárastu, situácia medzi členskými štátmi sa výrazne líšila - v 17 krajinách EÚ tento pomer vzrástol (aj na Slovensku), zatiaľ čo v desiatich krajinách klesol.
Pomer cien bývania k príjmom porovnáva zmeny cien nehnuteľností so zmenami príjmov domácností na obyvateľa vzhľadom na východiskový rok. Tento ukazovateľ rastie, keď ceny bývania stúpajú rýchlejšie (alebo klesajú pomalšie) než príjmy, a klesá, keď ceny rastú pomalšie než príjmy, a zostáva nezmenený, ak sa obe veličiny menia rovnakým tempom.
V období rokov 2015 až 2025 najvýraznejší nárast pomeru cien bývania k príjmom zaznamenalo Portugalsko (+60,8 %). Nasledovali Holandsko (+34,3 %), Maďarsko (+26,5 %), Česko (+25,8 %) a Španielsko (+24,5 %). Slovensko sa ocitlo na desiatom mieste (okolo 12 %).
Na opačnom konci rebríčka najväčší pokles zaznamenalo Rumunsko (-42,8 %), potom Fínsko (-25,2 %) a Bulharsko (-16,2 %). Tieto údaje porovnávajú zmeny cien vo vzťahu k zmenám príjmov v priebehu času. Neposkytujú rebríček krajín podľa toho, aké drahé je bývanie v pomere k úrovni príjmov v absolútnom vyjadrení.
Ďalším spôsobom, ako posudzovať cenovú dostupnosť bývania, je štandardizovaný pomer cien bývania k príjmom. Ten ukazuje, či sa pomer indexu cien bývania k príjmom domácností nachádza nad alebo pod úrovňou dlhodobého priemeru od roku 2000. Údaje poukazujú na dva výrazné vrcholy: v roku 2007, tesne pred globálnou finančnou krízou, a v roku 2022. V týchto rokoch bol pomer cien bývania k príjmom o 7,9 %, respektíve o 7,4 % vyšší než dlhodobý priemer. V období medzi týmito vrcholmi, v roku 2014, tento pomer klesol na úroveň 6,4 % pod dlhodobým priemerom, po čom nasledoval opätovný rast. V rokoch 2023 a 2024 zaznamenal pokles, pričom v roku 2025 sa opäť dostal nad svoj dlhodobý priemer (+0,03 %).
Pomer cien bývania k príjmom a jeho štandardizovaná verzia opisujú jeden z rozmerov cenovej dostupnosti bývania. Medzi ďalšie doplňujúce rozmery patrí počet rokov príjmu potrebných na kúpu obydlia a náklady na financovanie kúpy prostredníctvom hypotéky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Štatistický úrad EÚ upozornil, že hoci na úrovni Európskej únie došlo k uvedenému nárastu, situácia medzi členskými štátmi sa výrazne líšila - v 17 krajinách EÚ tento pomer vzrástol (aj na Slovensku), zatiaľ čo v desiatich krajinách klesol.
Pomer cien bývania k príjmom porovnáva zmeny cien nehnuteľností so zmenami príjmov domácností na obyvateľa vzhľadom na východiskový rok. Tento ukazovateľ rastie, keď ceny bývania stúpajú rýchlejšie (alebo klesajú pomalšie) než príjmy, a klesá, keď ceny rastú pomalšie než príjmy, a zostáva nezmenený, ak sa obe veličiny menia rovnakým tempom.
V období rokov 2015 až 2025 najvýraznejší nárast pomeru cien bývania k príjmom zaznamenalo Portugalsko (+60,8 %). Nasledovali Holandsko (+34,3 %), Maďarsko (+26,5 %), Česko (+25,8 %) a Španielsko (+24,5 %). Slovensko sa ocitlo na desiatom mieste (okolo 12 %).
Na opačnom konci rebríčka najväčší pokles zaznamenalo Rumunsko (-42,8 %), potom Fínsko (-25,2 %) a Bulharsko (-16,2 %). Tieto údaje porovnávajú zmeny cien vo vzťahu k zmenám príjmov v priebehu času. Neposkytujú rebríček krajín podľa toho, aké drahé je bývanie v pomere k úrovni príjmov v absolútnom vyjadrení.
Ďalším spôsobom, ako posudzovať cenovú dostupnosť bývania, je štandardizovaný pomer cien bývania k príjmom. Ten ukazuje, či sa pomer indexu cien bývania k príjmom domácností nachádza nad alebo pod úrovňou dlhodobého priemeru od roku 2000. Údaje poukazujú na dva výrazné vrcholy: v roku 2007, tesne pred globálnou finančnou krízou, a v roku 2022. V týchto rokoch bol pomer cien bývania k príjmom o 7,9 %, respektíve o 7,4 % vyšší než dlhodobý priemer. V období medzi týmito vrcholmi, v roku 2014, tento pomer klesol na úroveň 6,4 % pod dlhodobým priemerom, po čom nasledoval opätovný rast. V rokoch 2023 a 2024 zaznamenal pokles, pričom v roku 2025 sa opäť dostal nad svoj dlhodobý priemer (+0,03 %).
Pomer cien bývania k príjmom a jeho štandardizovaná verzia opisujú jeden z rozmerov cenovej dostupnosti bývania. Medzi ďalšie doplňujúce rozmery patrí počet rokov príjmu potrebných na kúpu obydlia a náklady na financovanie kúpy prostredníctvom hypotéky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
