Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Všetky opatrenia na železničných tratiach súvisiace s automatizáciou a zavedením moderného európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS by si spolu vyžadovali 2,4 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) - Všetky opatrenia na železničných tratiach súvisiace s automatizáciou a zavedením moderného európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS by si spolu vyžadovali 2,4 miliardy eur. Informoval o tom v pondelok Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na sociálnej sieti s tým, že zabezpečenie tratí by urýchlili najmä samostatné projekty automatizácie.
Aby systém ETCS skutočne mohol vlak zastaviť, musí byť podľa analytickej inštitúcie nainštalovaný aj vo vozidle. Doplniť ho tak bude potrebné ešte do približne 100 vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) za 70 miliónov eur. „Automatizácia železničnej siete si tak vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť vyžaduje plánovanie na fázy a realizáciu na základe priorít,“ uviedol ÚHP.
Inštitúcia už v októbri 2025 zverejnila prehľad tratí, ktoré je vhodné prednostne automatizovať a zaviesť na nich systém ETCS. Ide o trate, na ktorých spravidla jazdia vlaky aspoň raz za 2 hodiny. Teraz doplnila, koľko by to mohlo stáť a trvať.
Obvykle sa automatizácia realizuje len ako súčasť nákladných a časovo náročných modernizácií tratí. Pri doterajšom tempe 14 kilometrov ročne by sa podľa analytikov zabezpečenie potrebných tratí dokončilo do roku 2175. Hlavný dopravný koridor z Bratislavy do Košíc by pri tomto scenári bol hotový až okolo roku 2045.
„Rýchlejšie by bolo zamerať sa viac aj na samostatné projekty automatizácie bez komplexnej rekonštrukcie. Touto cestou sa vybrala aj vláda SR schválením Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy v decembri 2025,“ podotkol ÚHP.
V kombinácii s modernizáciami by podľa neho bolo možné mať koridor z Bratislavy do Košíc plne automatizovaný aj s ETCS pred rokom 2035 a ostatné trate do roku 2050. „Pri tomto scenári by však samotná automatizácia vyžiadala realokovať z dostupných zdrojov v priemere 96 miliónov eur ročne,“ upozornil ÚHP.
Niektoré projekty si vedia svoju realizáciu zaplatiť aj samy najmä vďaka následnej úspore mzdových nákladov. Pre takéto projekty sa podľa ÚHP potom otvára priestor na preskúmanie ďalších možností financovania, napríklad úvery alebo forma verejno-súkromného partnerstva (PPP).
„Nutnosťou je, aby prevádzkové úspory prevýšili ich splátky a aby sa premietli do rozpočtu. Do úvahy by mohli pripadať trate z Prievidze a Leopoldova do Komárna a zo Zvolena do Plešivca,“ dodal ÚHP s tým, že potenciálne to urýchli dosiahnutie cieľa už okolo roku 2045.
Aby systém ETCS skutočne mohol vlak zastaviť, musí byť podľa analytickej inštitúcie nainštalovaný aj vo vozidle. Doplniť ho tak bude potrebné ešte do približne 100 vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) za 70 miliónov eur. „Automatizácia železničnej siete si tak vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť vyžaduje plánovanie na fázy a realizáciu na základe priorít,“ uviedol ÚHP.
Inštitúcia už v októbri 2025 zverejnila prehľad tratí, ktoré je vhodné prednostne automatizovať a zaviesť na nich systém ETCS. Ide o trate, na ktorých spravidla jazdia vlaky aspoň raz za 2 hodiny. Teraz doplnila, koľko by to mohlo stáť a trvať.
Obvykle sa automatizácia realizuje len ako súčasť nákladných a časovo náročných modernizácií tratí. Pri doterajšom tempe 14 kilometrov ročne by sa podľa analytikov zabezpečenie potrebných tratí dokončilo do roku 2175. Hlavný dopravný koridor z Bratislavy do Košíc by pri tomto scenári bol hotový až okolo roku 2045.
„Rýchlejšie by bolo zamerať sa viac aj na samostatné projekty automatizácie bez komplexnej rekonštrukcie. Touto cestou sa vybrala aj vláda SR schválením Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy v decembri 2025,“ podotkol ÚHP.
V kombinácii s modernizáciami by podľa neho bolo možné mať koridor z Bratislavy do Košíc plne automatizovaný aj s ETCS pred rokom 2035 a ostatné trate do roku 2050. „Pri tomto scenári by však samotná automatizácia vyžiadala realokovať z dostupných zdrojov v priemere 96 miliónov eur ročne,“ upozornil ÚHP.
Niektoré projekty si vedia svoju realizáciu zaplatiť aj samy najmä vďaka následnej úspore mzdových nákladov. Pre takéto projekty sa podľa ÚHP potom otvára priestor na preskúmanie ďalších možností financovania, napríklad úvery alebo forma verejno-súkromného partnerstva (PPP).
„Nutnosťou je, aby prevádzkové úspory prevýšili ich splátky a aby sa premietli do rozpočtu. Do úvahy by mohli pripadať trate z Prievidze a Leopoldova do Komárna a zo Zvolena do Plešivca,“ dodal ÚHP s tým, že potenciálne to urýchli dosiahnutie cieľa už okolo roku 2045.
