Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Prispel k tomu prudký prílev investícií z Británie, ktorý viac než vykompenzoval prudký pokles investícií zo strany amerických spoločností.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 31. augusta (TASR) - Priame zahraničné investície v Nemecku sa vlani medziročne zvýšili o 50 %. Prispel k tomu prudký prílev investícií z Británie, ktorý viac než vykompenzoval prudký pokles investícií zo strany amerických spoločností. Vyplýva to z výpočtov kolínskeho Inštitútu pre hospodársky výskum (IW). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Zahraničné spoločnosti v minulom roku v Nemecku investovali približne 86 miliárd eur, uviedol IW na základe údajov nemeckej centrálnej banky. Tieto investície boli takmer o 11 % vyššie ako ich medián za obdobie rokov 2015 až 2024. Investície z USA v Nemecku vlani klesli o takmer 44 % na 11,8 miliardy eur. Podiel USA na celkových zahraničných investíciách v krajine sa v minulom roku zmenšil na približne 14 % z úrovne viac ako 36 % v roku 2024.
Najväčším zahraničným investorom v Nemecku vlani bola Veľká Británia. Britské spoločnosti v krajine investovali 26 miliárd eur, čo bol medziročný rast o približne 284 %. Takmer 31 % z celkového objemu zahraničných investícií boli tie, ktoré prišli zo Spojeného kráľovstva.
Krajiny Európskej únie investovali v Nemecku približne 43 miliárd eur, čo bol oproti predchádzajúcemu roku pokles o 2,7 %. Napriek tomu investície zo štátov EÚ tvorili viac ako polovicu celkového prílevu zahraničných investícií.
Firmy v Nemecku počítajú v nasledujúcich rokoch len s miernym zvýšením investícií do ochrany klímy. V minulom roku podniky vyčlenili na klimatické opatrenia 9,3 % celkového objemu svojich investícií. V rokoch 2026 a 2027 by mal tento podiel dosiahnuť 10,6 %, resp. 10,5 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktoré sa v pondelok odvolala na prieskum ekonomického inštitútu Ifo.
V čase, keď sú investície do opatrení šetrných voči klíme mimoriadne dôležité, sa nepredpokladá ich výrazný nárast, uviedol výskumník mníchovského inštitútu Gerome Wolf. Najväčšie investície do ochrany klímy na úrovni 12,2 % v roku 2026 plánujú poskytovatelia služieb. Nasleduje stavebníctvo s podielom 10,5 %, spracovateľský priemysel (8,8 %) a maloobchod (8,5 %). V roku 2027 plánuje zvýšiť svoj podiel jedine stavebný sektor, a to na 11,2 %.
Príčiny zdržanlivého postoja nie sú úplne zrejmé, uviedol inštitút Ifo na základe výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil v máji. „Je možné, že spoločnosti si stanovili iné priority vzhľadom na zníženú konkurencieschopnosť na exportných trhoch a zvýšené geopolitické riziká,“ priblížil Wolf.
Medziročná inflácia v Nemecku dosiahla v auguste 2,9 %
Spotrebiteľské ceny v Nemecku v auguste medziročne vzrástli na 2,9 % z júlových 2,8 %. K miernemu zrýchleniu inflácie prispeli najmä vyššie ceny energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá v pondelok zverejnila predbežné údaje nemeckého štatistického úradu.
Rovnako ako inde v Európe aj v Nemecku od začiatku vojny medzi USA a Iránom prudko vzrástli ceny energií. Vláda v Berlíne v snahe zmierniť záťaž pre motoristov dočasne znížila daň z pohonných látok. Po skončení účinnosti tohto opatrenia sa medziročná inflácia v júli zvýšila na 2,8 % z júnovej hodnoty 2,3 %. Podľa nemeckého autoklubu ADAC by sa rok 2026 mohol stať pre vodičov najdrahším od začiatku evidencie údajov.
V Nemecku sa uvažuje o intenzívnejšom využívaní uhoľných elektrární
Nemecké ministerstvo hospodárstva zvažuje možnosť intenzívnejšieho využívania uhoľných elektrární s cieľom zmierniť vysoké ceny elektriny. Ide o elektrárne, ktoré sú v rezervnej prevádzke a aktivujú sa len v prípade nedostatku energie, uviedol v pondelok hovorca ministerstva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Z technických, ekonomických a aj európskych právnych dôvodov to nie je úplne jednoduché,“ povedal hovorca s tým, že ministerstvo naďalej skúma, či je možné navrhnúť vhodný nástroj.
Sepp Müller, podpredseda parlamentnej skupiny kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU, minulý týždeň navrhol, aby sa vzhľadom na vysoké ceny plynu vo väčšej miere využívali uhoľné elektrárne. Podľa jeho názoru by mali byť v prevádzke, kým nebudú k dispozícií plynové elektrárne s porovnateľným výkonom, čo sa očakáva v roku 2030 alebo 2031. Koaličný partner, Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), tento návrh zamietla.
Nemecko si stanovilo cieľ postupne ukončiť výrobu energie z uhlia do roku 2038. V prechodnej fáze sa plánuje čoraz viac spoliehať na plynové elektrárne a obnoviteľné zdroje energie.
Zahraničné spoločnosti v minulom roku v Nemecku investovali približne 86 miliárd eur, uviedol IW na základe údajov nemeckej centrálnej banky. Tieto investície boli takmer o 11 % vyššie ako ich medián za obdobie rokov 2015 až 2024. Investície z USA v Nemecku vlani klesli o takmer 44 % na 11,8 miliardy eur. Podiel USA na celkových zahraničných investíciách v krajine sa v minulom roku zmenšil na približne 14 % z úrovne viac ako 36 % v roku 2024.
Najväčším zahraničným investorom v Nemecku vlani bola Veľká Británia. Britské spoločnosti v krajine investovali 26 miliárd eur, čo bol medziročný rast o približne 284 %. Takmer 31 % z celkového objemu zahraničných investícií boli tie, ktoré prišli zo Spojeného kráľovstva.
Krajiny Európskej únie investovali v Nemecku približne 43 miliárd eur, čo bol oproti predchádzajúcemu roku pokles o 2,7 %. Napriek tomu investície zo štátov EÚ tvorili viac ako polovicu celkového prílevu zahraničných investícií.
Nemecké podniky neplánujú výrazne zvýšiť investície do ochrany klímy
Firmy v Nemecku počítajú v nasledujúcich rokoch len s miernym zvýšením investícií do ochrany klímy. V minulom roku podniky vyčlenili na klimatické opatrenia 9,3 % celkového objemu svojich investícií. V rokoch 2026 a 2027 by mal tento podiel dosiahnuť 10,6 %, resp. 10,5 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktoré sa v pondelok odvolala na prieskum ekonomického inštitútu Ifo.
V čase, keď sú investície do opatrení šetrných voči klíme mimoriadne dôležité, sa nepredpokladá ich výrazný nárast, uviedol výskumník mníchovského inštitútu Gerome Wolf. Najväčšie investície do ochrany klímy na úrovni 12,2 % v roku 2026 plánujú poskytovatelia služieb. Nasleduje stavebníctvo s podielom 10,5 %, spracovateľský priemysel (8,8 %) a maloobchod (8,5 %). V roku 2027 plánuje zvýšiť svoj podiel jedine stavebný sektor, a to na 11,2 %.
Príčiny zdržanlivého postoja nie sú úplne zrejmé, uviedol inštitút Ifo na základe výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil v máji. „Je možné, že spoločnosti si stanovili iné priority vzhľadom na zníženú konkurencieschopnosť na exportných trhoch a zvýšené geopolitické riziká,“ priblížil Wolf.
Medziročná inflácia v Nemecku dosiahla v auguste 2,9 %
Spotrebiteľské ceny v Nemecku v auguste medziročne vzrástli na 2,9 % z júlových 2,8 %. K miernemu zrýchleniu inflácie prispeli najmä vyššie ceny energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá v pondelok zverejnila predbežné údaje nemeckého štatistického úradu.
Rovnako ako inde v Európe aj v Nemecku od začiatku vojny medzi USA a Iránom prudko vzrástli ceny energií. Vláda v Berlíne v snahe zmierniť záťaž pre motoristov dočasne znížila daň z pohonných látok. Po skončení účinnosti tohto opatrenia sa medziročná inflácia v júli zvýšila na 2,8 % z júnovej hodnoty 2,3 %. Podľa nemeckého autoklubu ADAC by sa rok 2026 mohol stať pre vodičov najdrahším od začiatku evidencie údajov.
V Nemecku sa uvažuje o intenzívnejšom využívaní uhoľných elektrární
Nemecké ministerstvo hospodárstva zvažuje možnosť intenzívnejšieho využívania uhoľných elektrární s cieľom zmierniť vysoké ceny elektriny. Ide o elektrárne, ktoré sú v rezervnej prevádzke a aktivujú sa len v prípade nedostatku energie, uviedol v pondelok hovorca ministerstva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Z technických, ekonomických a aj európskych právnych dôvodov to nie je úplne jednoduché,“ povedal hovorca s tým, že ministerstvo naďalej skúma, či je možné navrhnúť vhodný nástroj.
Sepp Müller, podpredseda parlamentnej skupiny kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU, minulý týždeň navrhol, aby sa vzhľadom na vysoké ceny plynu vo väčšej miere využívali uhoľné elektrárne. Podľa jeho názoru by mali byť v prevádzke, kým nebudú k dispozícií plynové elektrárne s porovnateľným výkonom, čo sa očakáva v roku 2030 alebo 2031. Koaličný partner, Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), tento návrh zamietla.
Nemecko si stanovilo cieľ postupne ukončiť výrobu energie z uhlia do roku 2038. V prechodnej fáze sa plánuje čoraz viac spoliehať na plynové elektrárne a obnoviteľné zdroje energie.
