Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vývoj priemyslu pritom zostáva neistý. Kočiš upozornil, že augustová priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,2 % a po sezónnom očistení medzimesačne o 0,6 %.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Prepad zahraničného obchodu do deficitu ovplyvnili najmä vyššie ceny energetických surovín a posun celozávodných dovoleniek v automobilovom priemysle. Analytici Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank a Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne tak v piatok reagovali na údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR, podľa ktorých sa zahraničný obchod Slovenska v auguste skončil s deficitom 125 miliónov eur.
„Bilancia zahraničného obchodu sa tak posledné mesiace systematicky zhoršuje, avšak najmä v dôsledku cenových vplyvov,“ uviedol Koršňák. Vývoz po sezónnom očistení v auguste medzimesačne klesol o 2,4 %, dovoz sa znížil o 2 %. Podľa analytika sa na poklese vývozu prejavili najmä letné dovolenky. V priemere za júl a august sa vývoz pohyboval približne na júnovej úrovni. Kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení zaznamenala v auguste medziročný pokles o 0,1 %, v priemere za oba letné mesiace však jej vývoz vzrástol o 2,9 %.
Kočiš poukázal na to, že hodnota dovozu minerálnych palív a energetických komodít sa medziročne zvýšila takmer o 45 %. „Výrazným faktorom bol rast hodnoty dovozu minerálnych palív a energetických komodít,“ uviedol. Za prvých osem mesiacov roka dosiahol obchodný prebytok približne 1,5 miliardy eur, teda podobnú úroveň ako pred rokom. Dvanásťmesačný prebytok zahraničného obchodu sa podľa Koršňáka v auguste znížil z 1,9 % na 1,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vývoj priemyslu pritom zostáva neistý. Kočiš upozornil, že augustová priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,2 % a po sezónnom očistení medzimesačne o 0,6 %. „Augustový výsledok však ukázal, že oživenie slovenského priemyslu zostáva krehké,“ uviedol. Negatívne sa vyvíjala aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá klesla o 3,3 %. Podľa analytika môže byť jej vývoj čiastočne ovplyvnený odlišným načasovaním celozávodných dovoleniek.
Ďalší vývoj zahraničného obchodu môžu podľa analytikov brzdiť vysoké ceny energií, slabší zahraničný dopyt a obmedzená konkurencieschopnosť domácich exportérov. Koršňák očakáva, že prebytok zahraničného obchodu by sa do konca roka mohol znížiť na jedno až 1,5 % HDP. Kočiš zatiaľ nemení odhad celoročného prebytku na úrovni približne 1 % HDP. Pozitívnym impulzom by mohla byť vyššia výroba elektriny po nábehu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a v roku 2027 aj postupné spustenie výroby v automobilke Volvo pri Košiciach. Kočiš zároveň zdôraznil potrebu dlhodobého zvyšovania produktivity, inovačnej výkonnosti a diverzifikácie slovenského priemyslu.
„Bilancia zahraničného obchodu sa tak posledné mesiace systematicky zhoršuje, avšak najmä v dôsledku cenových vplyvov,“ uviedol Koršňák. Vývoz po sezónnom očistení v auguste medzimesačne klesol o 2,4 %, dovoz sa znížil o 2 %. Podľa analytika sa na poklese vývozu prejavili najmä letné dovolenky. V priemere za júl a august sa vývoz pohyboval približne na júnovej úrovni. Kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení zaznamenala v auguste medziročný pokles o 0,1 %, v priemere za oba letné mesiace však jej vývoz vzrástol o 2,9 %.
Kočiš poukázal na to, že hodnota dovozu minerálnych palív a energetických komodít sa medziročne zvýšila takmer o 45 %. „Výrazným faktorom bol rast hodnoty dovozu minerálnych palív a energetických komodít,“ uviedol. Za prvých osem mesiacov roka dosiahol obchodný prebytok približne 1,5 miliardy eur, teda podobnú úroveň ako pred rokom. Dvanásťmesačný prebytok zahraničného obchodu sa podľa Koršňáka v auguste znížil z 1,9 % na 1,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vývoj priemyslu pritom zostáva neistý. Kočiš upozornil, že augustová priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,2 % a po sezónnom očistení medzimesačne o 0,6 %. „Augustový výsledok však ukázal, že oživenie slovenského priemyslu zostáva krehké,“ uviedol. Negatívne sa vyvíjala aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá klesla o 3,3 %. Podľa analytika môže byť jej vývoj čiastočne ovplyvnený odlišným načasovaním celozávodných dovoleniek.
Ďalší vývoj zahraničného obchodu môžu podľa analytikov brzdiť vysoké ceny energií, slabší zahraničný dopyt a obmedzená konkurencieschopnosť domácich exportérov. Koršňák očakáva, že prebytok zahraničného obchodu by sa do konca roka mohol znížiť na jedno až 1,5 % HDP. Kočiš zatiaľ nemení odhad celoročného prebytku na úrovni približne 1 % HDP. Pozitívnym impulzom by mohla byť vyššia výroba elektriny po nábehu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a v roku 2027 aj postupné spustenie výroby v automobilke Volvo pri Košiciach. Kočiš zároveň zdôraznil potrebu dlhodobého zvyšovania produktivity, inovačnej výkonnosti a diverzifikácie slovenského priemyslu.
