FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Jana Laššáková vyvrátila kritiku opozície, ktorá hovorí o raste nezamestnanosti a znížení konkurencieschopnosti krajiny.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. septembra (TASR) - Zákonník práce mohol vzniknúť vo vnútri strany Smer-SD, v jej centrále. "Napriek politickej sile v parlamente, Smer od začiatku presadzuje politickú kultúru dialógu," podotkla v diskusii k prvému čítaniu k Zákonníku práce na začiatok tretieho dňa siedmej schôdze parlamentu jeho podpredsedníčka Jana Laššáková (Smer-SD).
Vysvetlila, že navrhované zmeny v pracovnej legislatíve sú výsledkom celospoločenského dialógu, pričom ministerstvo nerokovalo iba so sociálnymi partnermi, ale viacerými komorami, zväzmi či klubmi. "Občanom sa môžeme pozrieť do očí," zdôraznila. Zákonník sa tak po zmenách podľa nej stane štandardným európskym pracovným kódexom.
Laššáková tak vyvrátila kritiku opozície, ktorá hovorí o raste nezamestnanosti a znížení konkurencieschopnosti krajiny. Upozornila, že to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, neprináša pre občanov istoty. Po jej vystúpení nasleduje ešte desiatka písomne prihlásených poslancov, potom sa budú môcť zákonodarcovia zapojiť do diskusie aj ústne.
Pracovná legislatíva prináša viaceré zmeny. Podľa navrhovaných zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov od januára budúceho roka čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Rozšíriť sa tak má podľa predkladateľa, ministerstva práce, pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.
Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť aj ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.
Nebudú však mať nárok na dovolenku, ktorú pôvodne rezort plánoval zaviesť pre dohodárov. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodňoval minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako nárok na stravné, sa na nich tiež vzťahovať nebudú. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodáva.
Novela prináša zmeny vo výplate odstupného
Navrhovaná novela zákonníka prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," podotkol pre TASR štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov.
Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín nadčasov. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetľuje rezort.
Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.
Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov
Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," uvádza ďalej.
Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," predstavuje nové znenie.
Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.
Mihál: Firmy začnú prepúšťať ešte do konca roka, bude to pre nich lacnejšie
Navrhované zmeny v Zákonníku práce (ZP) spôsobia likvidáciu pracovných miest a zamedzia tvorbe nových. "Niektoré firmy prepustia časť zamestnancov ešte do konca tohto roka, kým je to pre nich lacnejšie," avizoval opozičný politik Jozef Mihál (SaS) s tým, že o prácu v nasledujúcich mesiacoch prídu tisíce Slovákov.
V rozprave k prvému čítaniu tejto pracovnej legislatívy upozornil, že vládny Smer-SD nemôže prepúšťaniu zamedziť, firmy si totiž vedia "spočítať" dopady. "Zamestnávateľa neprinútite žiadnym spôsobom tvoriť pracovné miesta, stále je to v tomto štáte slobodný subjekt a rozhoduje sa podľa pracovného prostredia a legislatívy," vysvetlil exminister práce vládnym zástupcom.
Zmeny v zákonníku považuje iba za splatenie dlhu strany Smer odborárom za ich podporu vo volebnej kampani, ktorí legislatívou získajú "neobdobné práva". "ZP neprináša žiadne nové práva pre zamestnancov. Zvyšuje sa snáď rozsah dovolenky? Zvyšujú práva rodičov na materskú či rodičovskú dovolenku? Znižuje sa rozsah pracovného času? Zvyšujú sa príplatky za nadčasy?" pýtal sa.
Poslanci si v nasledujúcich dvoch hodinách vyčerpajú klasickú obednú prestávku. Opäť sa stretnú o 14. hodine a pokračovať budú pravidelnou štvrtkovou Hodinou otázok na premiéra a ministrov jeho vládneho kabinetu. Potom bude nasledovať debata o Zákonníku práce, v ktorej ešte ako písomne prihlásení vystúpia siedmi poslanci. Následne sa budú môcť ďalší zákonodarcovia prihlásiť ústne.
Vysvetlila, že navrhované zmeny v pracovnej legislatíve sú výsledkom celospoločenského dialógu, pričom ministerstvo nerokovalo iba so sociálnymi partnermi, ale viacerými komorami, zväzmi či klubmi. "Občanom sa môžeme pozrieť do očí," zdôraznila. Zákonník sa tak po zmenách podľa nej stane štandardným európskym pracovným kódexom.
Laššáková tak vyvrátila kritiku opozície, ktorá hovorí o raste nezamestnanosti a znížení konkurencieschopnosti krajiny. Upozornila, že to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, neprináša pre občanov istoty. Po jej vystúpení nasleduje ešte desiatka písomne prihlásených poslancov, potom sa budú môcť zákonodarcovia zapojiť do diskusie aj ústne.
Pracovná legislatíva prináša viaceré zmeny. Podľa navrhovaných zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov od januára budúceho roka čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Rozšíriť sa tak má podľa predkladateľa, ministerstva práce, pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.
Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť aj ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.
Nebudú však mať nárok na dovolenku, ktorú pôvodne rezort plánoval zaviesť pre dohodárov. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodňoval minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako nárok na stravné, sa na nich tiež vzťahovať nebudú. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodáva.
Novela prináša zmeny vo výplate odstupného
Navrhovaná novela zákonníka prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," podotkol pre TASR štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov.
Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín nadčasov. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetľuje rezort.
Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.
Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov
Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," uvádza ďalej.
Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," predstavuje nové znenie.
Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.
Štefanec: Zmeny v zákonníku poškodia najmä malých a stredných podnikateľov
Navrhované zmeny v Zákonníku práce (ZP) nepotrebujú podľa opozičného poslanca Ivana Štefanca (SDKÚ-DS) pracovníci ani zamestnávatelia. "Vláda by sa mala sústrediť na riešenie nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti, zníženie administratívnej záťaže a byrokracie," upozornil dnes v pléne.
V diskusii k prvému čítaniu zmeny pracovnej legislatívy upozornil, že vládny kabinet Roberta Fica (Smer-SD) iba hádže zamestnávateľom polená pod nohy. "Nejde o veľkých zamestnávateľov, ale o malých a stredných," snažil sa vysvetliť hŕstke sediacich vládnych politikov. Práve táto skupina totiž tvorí väčšinu HDP a zamestnanosti.
Štefanec zdôraznil, že vládny kabinet už schválenými zmenami daní, odvodov a pripravovanými návrhmi v ZP iba podporí okolité štáty. Zmenami totiž odrádza nielen tvorbu, ale aj udržanie pracovných miest. "A to v dnešnom období, keď súťažíme o každé jedno pracovné miesto. Dnes, keď nie je problém zaregistrovať si firmu inde," podotkol.
Práve pre tieto dôvody navrhol opozičný politik nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu, o čom budú poslanci hlasovať. Jeho argumenty však nenašli podporu medzi vládnymi poslancami. "Zákonník nemá vplyv na zamestnanosť, o čom sa snažíte presvedčiť nás aj širokú verejnosť," odkázal mu Marián Kéry (Smer-SD).
Navrhované zmeny v Zákonníku práce (ZP) nepotrebujú podľa opozičného poslanca Ivana Štefanca (SDKÚ-DS) pracovníci ani zamestnávatelia. "Vláda by sa mala sústrediť na riešenie nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti, zníženie administratívnej záťaže a byrokracie," upozornil dnes v pléne.
V diskusii k prvému čítaniu zmeny pracovnej legislatívy upozornil, že vládny kabinet Roberta Fica (Smer-SD) iba hádže zamestnávateľom polená pod nohy. "Nejde o veľkých zamestnávateľov, ale o malých a stredných," snažil sa vysvetliť hŕstke sediacich vládnych politikov. Práve táto skupina totiž tvorí väčšinu HDP a zamestnanosti.
Štefanec zdôraznil, že vládny kabinet už schválenými zmenami daní, odvodov a pripravovanými návrhmi v ZP iba podporí okolité štáty. Zmenami totiž odrádza nielen tvorbu, ale aj udržanie pracovných miest. "A to v dnešnom období, keď súťažíme o každé jedno pracovné miesto. Dnes, keď nie je problém zaregistrovať si firmu inde," podotkol.
Práve pre tieto dôvody navrhol opozičný politik nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu, o čom budú poslanci hlasovať. Jeho argumenty však nenašli podporu medzi vládnymi poslancami. "Zákonník nemá vplyv na zamestnanosť, o čom sa snažíte presvedčiť nás aj širokú verejnosť," odkázal mu Marián Kéry (Smer-SD).
Mihál: Firmy začnú prepúšťať ešte do konca roka, bude to pre nich lacnejšie
Navrhované zmeny v Zákonníku práce (ZP) spôsobia likvidáciu pracovných miest a zamedzia tvorbe nových. "Niektoré firmy prepustia časť zamestnancov ešte do konca tohto roka, kým je to pre nich lacnejšie," avizoval opozičný politik Jozef Mihál (SaS) s tým, že o prácu v nasledujúcich mesiacoch prídu tisíce Slovákov.
V rozprave k prvému čítaniu tejto pracovnej legislatívy upozornil, že vládny Smer-SD nemôže prepúšťaniu zamedziť, firmy si totiž vedia "spočítať" dopady. "Zamestnávateľa neprinútite žiadnym spôsobom tvoriť pracovné miesta, stále je to v tomto štáte slobodný subjekt a rozhoduje sa podľa pracovného prostredia a legislatívy," vysvetlil exminister práce vládnym zástupcom.
Zmeny v zákonníku považuje iba za splatenie dlhu strany Smer odborárom za ich podporu vo volebnej kampani, ktorí legislatívou získajú "neobdobné práva". "ZP neprináša žiadne nové práva pre zamestnancov. Zvyšuje sa snáď rozsah dovolenky? Zvyšujú práva rodičov na materskú či rodičovskú dovolenku? Znižuje sa rozsah pracovného času? Zvyšujú sa príplatky za nadčasy?" pýtal sa.
Poslanci si v nasledujúcich dvoch hodinách vyčerpajú klasickú obednú prestávku. Opäť sa stretnú o 14. hodine a pokračovať budú pravidelnou štvrtkovou Hodinou otázok na premiéra a ministrov jeho vládneho kabinetu. Potom bude nasledovať debata o Zákonníku práce, v ktorej ešte ako písomne prihlásení vystúpia siedmi poslanci. Následne sa budú môcť ďalší zákonodarcovia prihlásiť ústne.
