< sekcia Ekonomika

Zamestnávatelia: Skráťme vzdelávanie na vysokých školách na 4 roky

Archívna snímka - budova Žilinskej univerzity Foto: TASR Erika Ďurčová

Prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev zdôraznil, že prioritou budúcej vlády musí byť vzdelávanie.

Bratislava 21. januára (TASR) – Slovenské vysoké školy opúšťa takmer dvojnásobok absolventov druhého stupňa, ako je priemer krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Pritom kvalitné a na prax zamerané trojročné bakalárske štúdium je vo vyspelých krajinách najobľúbenejšou formou štúdia. Skrátenie priemerného trvania vysokoškolského štúdia z piatich na štyri roky by prinieslo úsporu 170 miliónov eur ročne a v konečnom dôsledku aj vyššiu kvalitu vzdelávania na všetkých stupňoch štúdia, uviedli v utorok zástupcovia zamestnávateľských organizácií.

Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského by zamestnávatelia uvítali vyšší počet absolventov bakalárskych študijných odborov, no museli by byť zameranejšie na prax. "U nás všetci študujú päť rokov a najprv majú teoretické predmety. Čiže keby aj skončili ako bakalári, tak my nevieme čo s nimi. Praktické predmety majú až v štvrtom, piatom ročníku," povedal Lelovský.

Chyba sa podľa neho stala pri reforme vysokých škôl, keď sa vysokoškolské štúdium rozdelilo iba formálne na bakalárske a magistersko-inžinierske, no obsah študijných programov sa nezmenil. "Najprv nech sa učia praktické veci, že keď skončia bakalára, my ich radi zoberieme," povedal Lelovský. Problémom je aj systém financovania vysokých škôl, keď dostávajú peniaze podľa počtu študentov a usilujú sa ich preto držať v systéme čo najdlhšie.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev zdôraznil, že prioritou budúcej vlády musí byť vzdelávanie. Problémy vidia zamestnávatelia, okrem iného, v príliš veľkom počte stredných škôl, kvalite výučby a v nesúlade študijných odborov s potrebami trhu práce. "Treba urobiť okamžite poriadok v počte stredných škôl. V krajinách OECD je pravidlo, že takýto počet obyvateľov by mal mať asi 100 až 300 stredných škôl, my ich máme 800," povedal. Beljajev upozornil že naplnenosť našich stredných škôl je zhruba na úrovni 40 %.

Za pozitívne, naopak, považujú zamestnávatelia skúsenosti s duálnym vzdelávaním. Počet nových žiakov zapojených do tohto systému každoročne rastie. Zatiaľ čo v roku 2015 to bolo necelých 500 žiakov, v roku 2017 to bolo viac ako 1200 a vlani nastúpilo už takmer 3000 žiakov. V súčasnosti vo všetkých ročníkoch škôl s duálnym vzdelávaním študuje 5854 žiakov.

Zameranie týchto študijných odborov sa postupne rozširuje z pôvodne strojárskych a automobilových aj na iné, ako napríklad finančníctvo. Absolventi tohto vzdelávania majú podľa zamestnávateľov vyšší priemerný plat aj lepšie uplatnenie.

Predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania Andrej Hutta upozornil na veľký počet študijných odborov, ktorých absolventi nemajú na Slovensku uplatnenie. "V kontexte súčasného stavu štruktúry odborov na stredných a vysokých školách a veľkej produkcie absolventov, ktorých zameranie už spoločnosť nepotrebuje, sa budeme musieť v oveľa vyššej miere zamerať na celoživotné vzdelávanie Slovákov a rekvalifikácie," uzavrel Hutta.