Bratislava 17. decembra (TASR) - Slovenská republika ako tranzitný štát Európskej únie (EÚ) čelí vážnemu problému s financovaním strategickej plynárenskej infraštruktúry. Tá bola budovaná pre potreby celej EÚ, no jej vysoké fixné náklady sú v súčasnosti čoraz viac prenášané na slovenský priemysel a domácnosti, čo je podľa zamestnávateľov dlhodobo neudržateľné.

V spoločnom liste Európskej komisii (EK) na to upozornila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR spolu s ďalšími zamestnávateľskými a priemyselnými organizáciami. Poukázali na potrebu systémového riešenia na európskej úrovni, ktoré by zohľadňovalo význam tranzitnej infraštruktúry pre celý vnútorný trh EÚ a spravodlivejšie rozdelilo jej náklady.

„Je neprijateľné, aby náklady na infraštruktúru, ktorá slúži celej EÚ, niesli takmer výlučne slovenskí spotrebitelia. Výpadok tranzitu nie je dôsledkom rozhodnutí Slovenska, ale geopolitických zmien. Európska komisia musí zabezpečiť, aby táto plynárenská infraštruktúra, ktorú Únia potrebuje, bola aj dlhodobo finančne udržateľná”, konštatoval viceprezident AZZZ Emil Macho.

Po postupnom obmedzení dodávok zemného plynu z Ruska prestala byť podľa asociácie slovenská prepravná sieť využívaná na svoj pôvodný účel. Napriek tomu, že ide o strategickú infraštruktúru kľúčovú pre energetickú bezpečnosť regiónu, jej využitie dnes dosahuje približne len 8 % kapacity. Prevádzkové, údržbové a bezpečnostné náklady však zostali nezmenené.

V dôsledku prebiehajúcich regulačných konaní hrozí ďalšie výrazné zvyšovanie taríf za prepravu plynu, upozornila AZZZ. Navrhované zmeny by podľa nej mohli viesť až k približne 70 % nárastu taríf na Slovensku, čo by sa priamo premietlo do vyšších cien plynu pre priemysel aj domácnosti a zásadne oslabilo konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Podobný vývoj je podľa asociácie viditeľný aj v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike sa tarifa na domáci bod od roku 2021 zvýšila o viac ako 400 %.