< sekcia Ekonomika

Automobilový priemysel vidí v zelených riešeniach rozpor

Ilustračné foto. Foto: FB/Polícia SR - Banskobystrický kraj

Od roku 2035 by všetky nové autá registrované v EÚ mali mať nulové emisie.

Bratislava 25. júla (TASR) – V prístupe Európskej komisie (EK) k riešeniam vedúcim k zelenej Európe vidieť rozpor. Uviedol to pre TASR generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Ján Pribula v reakcii na plán EK, ktorý má zakázať predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035.

„Pokiaľ v hlavných programových materiáloch sa hovorí o uhlíkovo neutrálnej Európe do roku 2050, pre automobilový priemysel sú prijaté úplne iné kritériá. Pripravované smernice a normy neorientujú automobilový priemysel na uhlíkovo neutrálne riešenia, ale na bezemisnú mobilitu," upozornil.

Je v tom podľa neho zásadný rozdiel, nakoľko uhlíkovo neutrálne riešenia je možné realizovať aj klasickými technológiami za použitia moderných zelených, obnoviteľných a syntetických palív. „Naopak, počúvame neustále vyjadrenia o ukončení výroby spaľovacích motorov a podobne," podotkol Pribula.

„Je potrebné vyhodnocovať celý cyklus. Nie je možné zostať len pri emisiách, ktoré vychádzajú z výfukov. V rámci verejných konzultácií k predloženým návrhom pripravovanej legislatívy EÚ, ktorá by mala vymedziť priestor pre realizáciu vízie uhlíkovo neutrálnej Európy ´Fit for 55´, viaceré zainteresované strany navrhovali zavedenie metodiky, ktorá by zohľadňovala prínos obnoviteľných palív k dekarbonizácii a uhlíkovej neutralite dopravy. Tieto návrhy neboli vypočuté," zdôraznil generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu.

Upozornil, že automobilky zásadne preorientovávajú svoje výrobkové portfólio smerom k nízko emisnej alebo bezemisnej mobilite. Tento prechod predstavuje obrovské investície a nestabilita, ktorú vyvoláva neustále sa meniaci prístup Bruselu k problematike emisií a zelených riešení, znamená často plytvanie investíciami. Len v roku 2019 boli stanovené pravidlá pre znižovanie emisií do roku 2030 a po dvoch rokoch je tu opäť zmena, pripomenul Pribula.

„Iná situácia je u dodávateľov. Dá sa očakávať, že prudká zmena v produktovom portfóliu výrobcov automobilov by znamenala šok pre dodávateľský reťazec, kde mnohé firmy nebudú schopné nájsť svoje miesto v budúcich dodávateľských reťazcoch a vypadnú z hry. To bude predstavovať šok aj pre ekonomiky krajín, kde automobilový priemysel pôsobí, aj enormnú záťaž na sociálny systém týchto krajín," podčiarkol.

Vyčíslil, že v súčasnosti je na Slovensku v automobilovom priemysle zamestnaných približne 175.000 pracovníkov, z toho vyše 22.000 pracuje v automobilkách. Zvyšok sú pracovné miesta u dodávateľov. „Časť týchto pracovných miest by bola určite ohrozená," varoval.

Slovensko tiež podľa neho nie je pripravené na takýto nárast počtu vozidiel na elektrický pohon. „Nemáme vytvorený systém stimulov pre kúpu a vlastnenie takéhoto vozidla ani dostatočne vybudovanú infraštruktúru. Ak Slovensko nevytvorí podmienky, môže sa stať, že dôjde k zastaveniu obnovy vozidlového parku a budeme pokračovať v jazdení na starých vozidlách, prípadne dovážať vozidlá na báze klasických technológií na Slovensko. Staneme sa čiernou dierou Európy," dodal Pribula.

Ku kritike návrhu EK zakázať o 15 rokov predaj áut so spaľovacím motorom sa pripojil tento týždeň aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). „Považujem toto za veľmi nepremyslený krok, ktorý veľmi poškodí nielen SR, ale aj celú EÚ," vyhlásil. Slovensko aj preto, že je automobilová veľmoc by podľa jeho slov malo byť k takýmto rýchlym krokom veľmi zdržanlivé. „Obávam sa, že to nebude fungovať," dodal.

EK v legislatívnom balíku Fit for 55 zverejnenom 14. júla naznačila, aké konkrétne opatrenia a v akých sektoroch činnosti bude treba prijať, aby bolo do roku 2030 možné znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Od roku 2030 sa majú priemerné emisie nových áut znížiť o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami do roku 2021. Od roku 2035 by všetky nové autá registrované v EÚ mali mať nulové emisie.