Bratislava 21. marca (TASR) - Budovy majú na Slovensku až 57-percentný podiel na spotrebe zemného plynu. Ešte vyšší, až 89-percentný, je podiel budov na spotrebe tepla. Počas rokov 2005 až 2020 klesla najmä vďaka obnove budov konečná spotreba plynných palív o takmer pätinu a spotreba tepla o viac ako tretinu. Práve energetická efektívnosť budov má potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu a znížiť tak slovenskú závislosť od zemného plynu, upozornila v pondelok platforma Budovy pre budúcnosť (BPB).

Európska komisia v uplynulých dňoch predstavila návrh na zníženie závislosti členských krajín EÚ od ruských fosílnych palív. Prispôsobiť svoje strategické dokumenty o energetickej politike na súčasné podmienky bude musieť aj Slovensko. "Bolo by strategickou chybou, ak by sa pri avizovanom prekopávaní energetickej politiky štátu nepočítalo s energetickou efektívnosťou," tvrdí Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Predseda Správnej rady BPB Peter Robl si myslí, že by vláda mala z hľadiska maximalizácie úspor energie v budovách čo najskôr pristúpiť k dvom krokom. "Po prvé spustiť plánované programy podpory obnovy budov napríklad z plánu obnovy. Po druhé zvážiť podporu takzvaných rýchlych opatrení," spresnil Robl. Ide o čiastkové riešenia, ktoré prinášajú 5 až 20 % úspory energie, ale ich realizácia zaberá iba niekoľko dní, a preto sa dajú behom roka vykonať na relatívne veľkom počte budov.

Tieto opatrenia by sa mali zamerať na zateplenie striech a podkroví, výmenu okien, inštaláciu termostatických ventilov, vyregulovanie vykurovacej sústavy, inštaláciu tepelných čerpadiel pri novostavbách a dobre zateplených obnovovaných budovách a využitie zariadení na meranie a reguláciu napríklad vo forme časových spínačov vo verejných budovách. "Tieto opatrenia majú potenciál prispieť k zníženiu spotreby zemného plynu a zároveň čiastočne ochrániť domácnosti a inštitúcie pred nárastom cien energie už pred najbližšou vykurovacou sezónou," dodal Robl.