FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 %, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. septembra (TASR) - Rast daňovo-odvodových príjmov by mal v budúcom roku dosiahnuť 6,8 %, bez vplyvu konsolidačných opatrení by predstavoval necelé 4 %. Konsolidácia by mala v roku 2026 priniesť na príjmoch 1,4 miliardy eur. Očakávaný priaznivejší vývoj na trhu práce bude mať pozitívny vplyv na daňové príjmy. Nedokáže však plne vykompenzovať slabší ako očakávaný výber najmä dane z pridanej hodnoty (DPH), ale aj spotrebných daní a dane z finančných transakcií. Konštatoval to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR v aktuálnej daňovej prognóze, ktorú zverejnil vo štvrtok.
Výnosy z DPH by mal v roku 2026 rásť najmä kvôli prijatým konsolidačným opatreniam. „Zvýšenie sadzby DPH na vybrané potraviny a obmedzenie možnosti odpočtu DPH pri firemných vozidlách a rovnako aj očakávané úhrady daňových nedoplatkov počas daňovej amnestie prispejú k vyššiemu daňovému výnosu. K rastu výnosov bude zároveň prispievať aj rastúca nominálna spotreba domácností a vyššia medzispotreba verejnej správy,“ priblížil IFP v komentári k prognóze.
Výnos zo spotrebných daní by mal medziročne naďalej rásť, a to najmä z dôvodu prijatej legislatívy z roku 2024. Bude však čiastočne brzdený zhoršeným výberom najmä u klasických cigariet, ktorých predaj dlhodobo klesá.
Dominantným faktorom rastu príjmov z trhu práce ostáva podľa inštitútu stabilný rast miezd, nasledovaný novými konsolidačnými opatreniami. „Mzdy si v roku 2025 udržia nastolené tempo rastu nad 6 %, pričom vývoj v druhom kvartáli výrazne prekonal očakávania. Na daňovo-odvodových výnosoch z trhu práce sa prejaví najmä zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zamestnanca o 1 percentuálny bod (p. b.) na 5 %, zmeny sociálnych odvodov pre živnostníkov a zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb,“ vysvetlil IFP.
Výnos z firemnej dane odzrkadľuje podľa inštitútu najmä pozitívny makroekonomický vývoj, konsolidačné opatrenia majú len mierny vplyv. Pozitívne je ovplyvnený zavedením novej sadzby minimálnej dane pre firmy s príjmami nad 5 miliónov eur a zdanením hazardu. Umožnenie zrýchleného odpisovania športovísk a ubytovní a jednorazovo aj zavedenie daňovej amnestie v roku 2026 budú mať iba krátkodobý pozitívny vplyv.
„Výnos dane z finančných transakcií sa oproti pôvodným očakávaniam znižuje v súvislosti s horším makroekonomickým vývojom, zavedením viacerých výnimiek a úpravou parametrov odhadu, ako je objem transakcií a vplyv oslobodenia domácností,“ konštatoval IFP.
Výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodkové a nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti dosiahnu v roku 2026 očakávaný rast 3,5 %, a to najmä vplyvom vyššej dôchodcovskej inflácie. „Na druhej strane bude rast výdavkov tlmený konsolidačnými opatreniami v oblasti nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti, ako aj zachovaním výšky 13. dôchodku,“ doplnil inštitút.
Zhoršili prognózu rastu tento rok na 0,8 %, budúci rok má zrýchliť
Slovenská ekonomika spomalí tento rok tempo rastu na 0,8 %, a to pod vplyvom oslabeného čistého vývozu. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 %, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy. Vyplýva to z aktuálnej prognózy Ministerstva financií (MF) SR, ktorú vo štvrtok zverejnil Inštitút finančnej politiky (IFP). Podobne ako Národná banka Slovenska (NBS) tak zhoršil svoju predchádzajúcu predikciu z júna, kedy očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 % a 1,6 %.
„Slovenská ekonomika spomalí tempo rastu na pozadí vysokej neistoty v globálnom obchode. Hrubý domáci produkt (HDP) stúpne o 0,8 %, keď ho stiahne oslabený čistý vývoz. Domáci dopyt však posilní. Spotreba domácností sa bude opierať o výrazný rast miezd, ktoré aj po zohľadnení vyšších cien stúpnu o 2,3 %,“ priblížil IFP v komentári k novej prognóze. Tvorba kapitálu sa bude podľa neho opierať o investície z Plánu obnovy a odolnosti (POO), neistota vo svetovom obchode však investíciám priať nebude.
„Očakávame, že v roku 2026 príde k oživeniu zahraničného dopytu a HDP Slovenska stúpne o 1,3 %. Zahraničný dopyt sa po colnej bitke začne zotavovať, avšak slovenský export orientovaný hlavne na automobilový priemysel bude mierne zaostávať. Ekonomika bude dočerpávať väčšinu prostriedkov z POO, čo podporí investície,“ avizoval IFP s tým, že pokračujúca konsolidácia verejných financií utlmí spotrebu domácností a prinúti ich načrieť do úspor.
Oproti júnovej prognóze sa podľa inštitútu neistota ohľadom zahraničnoobchodnej politiky USA znížila, negatívne rizika však naďalej prevažujú nad pozitívnymi. Okrem geopolitických faktorov zostáva významným rizikom nižšie čerpanie plánu obnovy, čo by sa prejavilo nižšou investičnou aktivitou a výraznejším poklesom zamestnanosti. „Pozitívnym rizikom je stimul z dôvodu zvýšenia obranných investícií a fiškálny stimul v Nemecku. Ten však nepriamo podporí slovenskú ekonomiku až v dlhšom horizonte,“ zhodnotil IFP.
Zamestnanosť bude podľa prognózy v rokoch 2025 a 2026 stagnovať. Nepriaznivá demografia uberá z dostupnej pracovnej sily. Pozitívnym faktorom je pokles počtu odchodov do predčasných dôchodkov na úrovne spred roka 2023. Naopak, konsolidačný balíček ukrojí z počtu živnostníkov, ktorých počet má klesnúť najviac od roku 2020. Nezamestnanosť sa v dôsledku nižšieho dopytu po práci v budúcom roku mierne zvýši na 5,6 %.
IFP v aktuálnej prognóze očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 %. „Zvýšenie cien ovplyvnilo najmä januárové zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Zvýšenie cla rast cien skôr tlmí, ale len vo veľmi malej miere. Nadol tlačí infláciu aj dotovanie cien energií. Najväčšiu dynamiku majú ceny služieb, kde sa sčasti môže prelievať aj vyššia dynamika miezd,“ vysvetlil inštitút.
V budúcom roku ceny na Slovensku podľa IFP stúpnu o 4,4 %, a to v dôsledku návratu cien energií na trhové úrovne. Tento odhad stojí na predpoklade zavedenia adresnosti do energopomoci. „Predpokladáme, že kompenzácia cien tepla by mohla byť riešená formou energošekov, ceny tepla by sa tak mohli v budúcom roku zvýšiť na trhovú úroveň. Ceny elektriny a plynu by mohli byť, podľa nášho technického predpokladu, dotované podľa príjmu domácností. Predpokladáme, že ceny energií sa vrátia na trhovú úroveň v nasledujúcich dvoch rokoch s následným poklesom na konci strednodobého horizontu v súlade s vývojom futurít,“ doplnil inštitút.
Výnosy z DPH by mal v roku 2026 rásť najmä kvôli prijatým konsolidačným opatreniam. „Zvýšenie sadzby DPH na vybrané potraviny a obmedzenie možnosti odpočtu DPH pri firemných vozidlách a rovnako aj očakávané úhrady daňových nedoplatkov počas daňovej amnestie prispejú k vyššiemu daňovému výnosu. K rastu výnosov bude zároveň prispievať aj rastúca nominálna spotreba domácností a vyššia medzispotreba verejnej správy,“ priblížil IFP v komentári k prognóze.
Výnos zo spotrebných daní by mal medziročne naďalej rásť, a to najmä z dôvodu prijatej legislatívy z roku 2024. Bude však čiastočne brzdený zhoršeným výberom najmä u klasických cigariet, ktorých predaj dlhodobo klesá.
Dominantným faktorom rastu príjmov z trhu práce ostáva podľa inštitútu stabilný rast miezd, nasledovaný novými konsolidačnými opatreniami. „Mzdy si v roku 2025 udržia nastolené tempo rastu nad 6 %, pričom vývoj v druhom kvartáli výrazne prekonal očakávania. Na daňovo-odvodových výnosoch z trhu práce sa prejaví najmä zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zamestnanca o 1 percentuálny bod (p. b.) na 5 %, zmeny sociálnych odvodov pre živnostníkov a zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb,“ vysvetlil IFP.
Výnos z firemnej dane odzrkadľuje podľa inštitútu najmä pozitívny makroekonomický vývoj, konsolidačné opatrenia majú len mierny vplyv. Pozitívne je ovplyvnený zavedením novej sadzby minimálnej dane pre firmy s príjmami nad 5 miliónov eur a zdanením hazardu. Umožnenie zrýchleného odpisovania športovísk a ubytovní a jednorazovo aj zavedenie daňovej amnestie v roku 2026 budú mať iba krátkodobý pozitívny vplyv.
„Výnos dane z finančných transakcií sa oproti pôvodným očakávaniam znižuje v súvislosti s horším makroekonomickým vývojom, zavedením viacerých výnimiek a úpravou parametrov odhadu, ako je objem transakcií a vplyv oslobodenia domácností,“ konštatoval IFP.
Výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodkové a nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti dosiahnu v roku 2026 očakávaný rast 3,5 %, a to najmä vplyvom vyššej dôchodcovskej inflácie. „Na druhej strane bude rast výdavkov tlmený konsolidačnými opatreniami v oblasti nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti, ako aj zachovaním výšky 13. dôchodku,“ doplnil inštitút.
Zhoršili prognózu rastu tento rok na 0,8 %, budúci rok má zrýchliť
Slovenská ekonomika spomalí tento rok tempo rastu na 0,8 %, a to pod vplyvom oslabeného čistého vývozu. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 %, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy. Vyplýva to z aktuálnej prognózy Ministerstva financií (MF) SR, ktorú vo štvrtok zverejnil Inštitút finančnej politiky (IFP). Podobne ako Národná banka Slovenska (NBS) tak zhoršil svoju predchádzajúcu predikciu z júna, kedy očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 % a 1,6 %.
„Slovenská ekonomika spomalí tempo rastu na pozadí vysokej neistoty v globálnom obchode. Hrubý domáci produkt (HDP) stúpne o 0,8 %, keď ho stiahne oslabený čistý vývoz. Domáci dopyt však posilní. Spotreba domácností sa bude opierať o výrazný rast miezd, ktoré aj po zohľadnení vyšších cien stúpnu o 2,3 %,“ priblížil IFP v komentári k novej prognóze. Tvorba kapitálu sa bude podľa neho opierať o investície z Plánu obnovy a odolnosti (POO), neistota vo svetovom obchode však investíciám priať nebude.
„Očakávame, že v roku 2026 príde k oživeniu zahraničného dopytu a HDP Slovenska stúpne o 1,3 %. Zahraničný dopyt sa po colnej bitke začne zotavovať, avšak slovenský export orientovaný hlavne na automobilový priemysel bude mierne zaostávať. Ekonomika bude dočerpávať väčšinu prostriedkov z POO, čo podporí investície,“ avizoval IFP s tým, že pokračujúca konsolidácia verejných financií utlmí spotrebu domácností a prinúti ich načrieť do úspor.
Oproti júnovej prognóze sa podľa inštitútu neistota ohľadom zahraničnoobchodnej politiky USA znížila, negatívne rizika však naďalej prevažujú nad pozitívnymi. Okrem geopolitických faktorov zostáva významným rizikom nižšie čerpanie plánu obnovy, čo by sa prejavilo nižšou investičnou aktivitou a výraznejším poklesom zamestnanosti. „Pozitívnym rizikom je stimul z dôvodu zvýšenia obranných investícií a fiškálny stimul v Nemecku. Ten však nepriamo podporí slovenskú ekonomiku až v dlhšom horizonte,“ zhodnotil IFP.
Zamestnanosť bude podľa prognózy v rokoch 2025 a 2026 stagnovať. Nepriaznivá demografia uberá z dostupnej pracovnej sily. Pozitívnym faktorom je pokles počtu odchodov do predčasných dôchodkov na úrovne spred roka 2023. Naopak, konsolidačný balíček ukrojí z počtu živnostníkov, ktorých počet má klesnúť najviac od roku 2020. Nezamestnanosť sa v dôsledku nižšieho dopytu po práci v budúcom roku mierne zvýši na 5,6 %.
IFP v aktuálnej prognóze očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 %. „Zvýšenie cien ovplyvnilo najmä januárové zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Zvýšenie cla rast cien skôr tlmí, ale len vo veľmi malej miere. Nadol tlačí infláciu aj dotovanie cien energií. Najväčšiu dynamiku majú ceny služieb, kde sa sčasti môže prelievať aj vyššia dynamika miezd,“ vysvetlil inštitút.
V budúcom roku ceny na Slovensku podľa IFP stúpnu o 4,4 %, a to v dôsledku návratu cien energií na trhové úrovne. Tento odhad stojí na predpoklade zavedenia adresnosti do energopomoci. „Predpokladáme, že kompenzácia cien tepla by mohla byť riešená formou energošekov, ceny tepla by sa tak mohli v budúcom roku zvýšiť na trhovú úroveň. Ceny elektriny a plynu by mohli byť, podľa nášho technického predpokladu, dotované podľa príjmu domácností. Predpokladáme, že ceny energií sa vrátia na trhovú úroveň v nasledujúcich dvoch rokoch s následným poklesom na konci strednodobého horizontu v súlade s vývojom futurít,“ doplnil inštitút.
