Bratislava 3. decembra (TASR) - Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) prijal so znepokojením informáciu o zmene výšky príjmu pre uplatňovanie zníženej sadzby dane na úrovni 15 %, ktorá bola do zákona zavedená len minulý rok.

Ako ďalej uviedla generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová v reakcii na v stredu (2. 12.) schválenú novelu zákona o dani z príjmov, túto SŽZ, zastupujúci živnostníkov a malé podniky, vnímal ako významný nástroj pre aspoň čiastočné zníženie vysokého daňového zaťaženia živnostníkov a malých firiem, tzv. mikrodaňovníkov.

"V období, kedy sú živnostníci a malé podniky vystavené tvrdým dopadom koronakrízy a kedy štát nereaguje dostatočným spôsobom na ich potreby v zmysle kompenzácie výpadkov tržieb, prichádza zvýšenie daňového zaťaženia v skrytej podobe ako nesystémový a pre podnikateľov nezrozumiteľný prvok," povedal Stanislav Čižmárik, prezident SŽZ.

Štát sa podľa SŽZ rozhodol riešiť krízu verejných financií na úkor tých najviac postihnutých subjektov, drobných živnostníkov a firiem s 1-2 zamestnancami, ktorí doposiaľ prežili koronakrízu len vďaka osobnej statočnosti a neustále stoja pred veľkou neistotou udržania svojho podnikania.

Bellušová pripomenula, že pôvodne výšku príjmov mikrodaňovníkov pre potreby zdaňovania určoval zákon o dani z príjmov na úrovni 100.000 eur ročne. Novela stanovila limit pre výšku príjmov nepriamo, s odvolaním sa na zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý definuje mikrodaňovníka ako takú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej obrat neprekročí 49.790 eur ročne. Novela teda znížila výšku príjmov pre uplatnenie zníženej, 15-percentnej sadzby dane z príjmu o viac než polovicu.

"Zvýšenie daňového zaťaženia je trestom za aktivitu podnikateľov v období hospodárskej recesie a je to nepochopiteľný počin v čase, keď okolité krajiny znižujú priame a nepriame daňové zaťaženie, aby firmám vytvorili priestor pre investície a prispôsobenie sa zmeneným trhovým podmienkam v čase koronakrízy," zdôraznila Bellušová.

Novelu zákona vníma SŽZ o to viac negatívne, že zmeny so zásadným dosahom na podnikateľské prostredie boli prijaté až v rámci schvaľovania v Národnej rade SR, bez predchádzajúcich verejných konzultácií a medzirezortného pripomienkového konania. "Za SŽZ preto vyzývame Ministerstvo financií SR k intenzívnejšiemu dialógu, a to tak so sociálnymi partnermi, ako aj smerom k poslancom koaličných strán, a to ešte počas prípravy vládnych návrhov zákonov," doplnil Čižmárik.

SZŽ vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Na medzinárodnej úrovni je od roku 2018 členom Európskej konfederácie staviteľov so sídlom v Bruseli. V roku 2019 sa stal pristupujúcim členom Asociácie priemyselných zväzov.