FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Rast ceny zlata v uplynulom roku ovplyvnilo geopolitické napätie, obavy z inflácie, slabší dolár a masívne nákupy centrálnych bánk.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) - Ceny zlata v tomto roku rástli tak prudko, že šokovali aj trhy, ktoré sú na prekvapenia zvyknuté. Hranica 3000 USD (2551,6 eura) za trójsku uncu padla už v marci a 3300 amerických dolárov nasledovala hneď v apríli. Na konci decembra sa cena zlata dostala nad 4500 USD za uncu. Za posledných 12 mesiacov zlato vzrástlo v dolároch o vyše 72 % a v eurách o vyše 53 %. Ide o najsilnejší ročný nárast od roku 1979, upozornila obchodná manažérka spoločnosti Golden Oak Trust Zuzana Dvorská.
Rast ceny zlata v uplynulom roku ovplyvnilo geopolitické napätie, obavy z inflácie, slabší dolár a masívne nákupy centrálnych bánk. „Práve centrálne banky zrejme zohrali kľúčovú rolu. Už niekoľko rokov za sebou pokračujú v nákupoch fyzického zlata a zvyšujú jeho podiel v rezervách. Súčasne vidíme, že v rezervách centrálnych bánk klesá podiel amerického dolára a amerických štátnych dlhopisov,“ priblížila Dvorská.
V Európe svoje zásoby zlata zvýšilo najmä Poľsko, ktoré ich za posledné tri roky viac ako zdvojnásobilo a dnes drží viac ako 515 ton. Slovensko má v zásobách 31,69 tony zlata, no na rozdiel od Poľska či Česka a tiež od mnohých ďalších krajín sveta svoje zásoby nezvyšuje. Podľa Dvorskej nie je v budúcom roku vylúčený ďalší nárast ceny možno až na úroveň 5000 USD za uncu. „Ak sa nezmení ekonomické a geopolitické prostredie, viacerí analytici považujú tento scenár za reálny. Dôležitým signálom je, že v nákupoch zlata pokračujú aj centrálne banky,“ dodala.
Do hry však môžu vstúpiť aj faktory, ktoré by rast zlata dokázali pribrzdiť. K takémuto scenáru by došlo v prípade vyšších úrokových sadzieb, silnejšej globalizácie či výraznejšej konsolidácie vládnych rozpočtov.
Pre bežných investorov funguje zlato v portfóliu ich investícií ako poistka, pretože sa správa inak než väčšina ostatných aktív a pri rozumnom zastúpení vie znížiť celkové riziko. Základom je nastaviť si pri investovaní široko diverzifikované portfólio, napríklad cez ETF fondy, podľa cieľov, časového horizontu a ochoty znášať riziko.
(1 EUR = 1,1757 USD)
Rast ceny zlata v uplynulom roku ovplyvnilo geopolitické napätie, obavy z inflácie, slabší dolár a masívne nákupy centrálnych bánk. „Práve centrálne banky zrejme zohrali kľúčovú rolu. Už niekoľko rokov za sebou pokračujú v nákupoch fyzického zlata a zvyšujú jeho podiel v rezervách. Súčasne vidíme, že v rezervách centrálnych bánk klesá podiel amerického dolára a amerických štátnych dlhopisov,“ priblížila Dvorská.
V Európe svoje zásoby zlata zvýšilo najmä Poľsko, ktoré ich za posledné tri roky viac ako zdvojnásobilo a dnes drží viac ako 515 ton. Slovensko má v zásobách 31,69 tony zlata, no na rozdiel od Poľska či Česka a tiež od mnohých ďalších krajín sveta svoje zásoby nezvyšuje. Podľa Dvorskej nie je v budúcom roku vylúčený ďalší nárast ceny možno až na úroveň 5000 USD za uncu. „Ak sa nezmení ekonomické a geopolitické prostredie, viacerí analytici považujú tento scenár za reálny. Dôležitým signálom je, že v nákupoch zlata pokračujú aj centrálne banky,“ dodala.
Do hry však môžu vstúpiť aj faktory, ktoré by rast zlata dokázali pribrzdiť. K takémuto scenáru by došlo v prípade vyšších úrokových sadzieb, silnejšej globalizácie či výraznejšej konsolidácie vládnych rozpočtov.
Pre bežných investorov funguje zlato v portfóliu ich investícií ako poistka, pretože sa správa inak než väčšina ostatných aktív a pri rozumnom zastúpení vie znížiť celkové riziko. Základom je nastaviť si pri investovaní široko diverzifikované portfólio, napríklad cez ETF fondy, podľa cieľov, časového horizontu a ochoty znášať riziko.
(1 EUR = 1,1757 USD)
