Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Mestá a obce sa už pripravujú na nové programové obdobie eurofondov v rokoch 2028 až 2034.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 24. marca (TASR) - Mestá a obce sa už pripravujú na nové programové obdobie eurofondov v rokoch 2028 až 2034. Majú za sebou prvé rokovania na národnej aj nadnárodnej úrovni a plánujú v nich ďalej pokračovať. Ich cieľom je dosiahnuť v budúcom období podiel samospráv na eurofondoch na úrovni 30 %, čo by im mohlo priniesť približne 6 miliárd eur na financovanie rozvoja. Informoval o tom v utorok na tlačovej konferencii predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
„Ak dnes máme 2,4 miliardy eur, na to ďalšie obdobie by to bolo o 3,6 miliardy eur navyše, čo by už bol zásadný rozdiel. Obce, mestá a samosprávne kraje by sa mohli ešte viac posunúť dopredu,“ zdôraznil. Pripustil, že slovenské samosprávy sú v tejto oblasti zatiaľ skromnejšie a nemajú ambície ako napríklad v Čechách alebo Poľsku, kde je ich podiel na eurofondoch na úrovni 44 % alebo 50 %.
ZMOS má podľa Božika za sebou prvotné rokovania o nových eurofondoch na pôde Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré má túto oblasť na starosti. Chcú však o téme rokovať aj na pôde Bruselu. „Zároveň som mal už aj rokovanie s novým vedúcim zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku. Dohodli sme sa na tom, že si budeme pravidelne kvartálne vymieňať informácie o tom, aké sú pozície územných samospráv v rámci Slovenska,“ priblížil šéf ZMOS.
Upozornil, že ďalšie programové obdobie bude pre Slovensko špecifické. Krajina má síce z eurofondov čerpať 19,9 miliardy eur, do európskeho rozpočtu má však zároveň zaplatiť 16,7 miliardy eur. „Musíme sa čo najefektívnejšie pripraviť na toto obdobie, lebo 80 % zdrojov budú vlastne naše vlastné zdroje, ktoré my zaplatíme Európskej únii, a tá nám ich potom vráti prostredníctvom nového Národného a regionálneho partnerského plánu,“ doplnil Božik.
Ďalšou témou, ktorá podľa neho v samosprávach aktuálne výrazne rezonuje, je bezpečnostná situácia vo vzťahu k riešeniu problematiky marginalizovaných komunít. „Najmä na východnom Slovensku, v Podtatranskej oblasti, v Trebišove, nám vystáva do popredia otázka, ako ďalej s riešením problematiky bezpečnosti najmä v mestách a obciach, kde máme vysokú koncentráciu príslušníkov marginalizovaných komunít,“ konštatoval Božik s tým, že túto problematiku sa nedarí vyriešiť už 30 rokov.
Ocenil, že má pokračovať projekt miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). „MOPSy sú veľmi dôležité, spĺňajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní bezpečia, aj v rámci komunikácie medzi minoritou a majoritou, a hlavne pri riešení problémov priamo v minorite,“ priblížil predseda ZMOS. Zostáva však podľa neho vyriešiť niekoľko otvorených otázok, ako čo najskoršie pokračovanie projektu a mieru jeho spolufinancovania zo strany samospráv.
„Ak dnes máme 2,4 miliardy eur, na to ďalšie obdobie by to bolo o 3,6 miliardy eur navyše, čo by už bol zásadný rozdiel. Obce, mestá a samosprávne kraje by sa mohli ešte viac posunúť dopredu,“ zdôraznil. Pripustil, že slovenské samosprávy sú v tejto oblasti zatiaľ skromnejšie a nemajú ambície ako napríklad v Čechách alebo Poľsku, kde je ich podiel na eurofondoch na úrovni 44 % alebo 50 %.
ZMOS má podľa Božika za sebou prvotné rokovania o nových eurofondoch na pôde Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré má túto oblasť na starosti. Chcú však o téme rokovať aj na pôde Bruselu. „Zároveň som mal už aj rokovanie s novým vedúcim zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku. Dohodli sme sa na tom, že si budeme pravidelne kvartálne vymieňať informácie o tom, aké sú pozície územných samospráv v rámci Slovenska,“ priblížil šéf ZMOS.
Upozornil, že ďalšie programové obdobie bude pre Slovensko špecifické. Krajina má síce z eurofondov čerpať 19,9 miliardy eur, do európskeho rozpočtu má však zároveň zaplatiť 16,7 miliardy eur. „Musíme sa čo najefektívnejšie pripraviť na toto obdobie, lebo 80 % zdrojov budú vlastne naše vlastné zdroje, ktoré my zaplatíme Európskej únii, a tá nám ich potom vráti prostredníctvom nového Národného a regionálneho partnerského plánu,“ doplnil Božik.
Ďalšou témou, ktorá podľa neho v samosprávach aktuálne výrazne rezonuje, je bezpečnostná situácia vo vzťahu k riešeniu problematiky marginalizovaných komunít. „Najmä na východnom Slovensku, v Podtatranskej oblasti, v Trebišove, nám vystáva do popredia otázka, ako ďalej s riešením problematiky bezpečnosti najmä v mestách a obciach, kde máme vysokú koncentráciu príslušníkov marginalizovaných komunít,“ konštatoval Božik s tým, že túto problematiku sa nedarí vyriešiť už 30 rokov.
Ocenil, že má pokračovať projekt miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). „MOPSy sú veľmi dôležité, spĺňajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní bezpečia, aj v rámci komunikácie medzi minoritou a majoritou, a hlavne pri riešení problémov priamo v minorite,“ priblížil predseda ZMOS. Zostáva však podľa neho vyriešiť niekoľko otvorených otázok, ako čo najskoršie pokračovanie projektu a mieru jeho spolufinancovania zo strany samospráv.
