Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Ekonomika

ZMOS odmieta nesystémový zásah do zákona o miestnych daniach

Na archívnej snímke Michal Kaliňák. Foto: TASR Lukáš Grinaj

ZMOS poukázal na to, že v programovom vyhlásení vlády je kladený dôraz na zvyšovanie majetkových daní.

Bratislava 12. novembra (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta účelový a nesystémový zásah do miestnych daní. Nesúhlasí s poslaneckým návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý Národná rada (NR) SR už posunula do druhého čítania. Informoval o tom ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Obciam, ktoré sú správcom dane z nehnuteľností, by sa mala podľa novely zákona vytvoriť právna možnosť oslobodiť od dane alebo znížiť túto daň aj v prípade stavieb a nebytových priestorov slúžiacich na šport a športové aktivity. Podľa ZMOS ide o účelový a nesystémový zásah do princípov daňového konania v prípadoch vyrubovania a správy dane z nehnuteľností, ktorý je druhým najdôležitejším vlastným zdrojom financovania miest a obcí. V tomto zmysle združenie v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnilo zásadnú pripomienku.

ZMOS poukázal na to, že v programovom vyhlásení vlády je kladený dôraz na zvyšovanie majetkových daní. "Naopak, realizáciou návrhu by došlo k zníženiu ich výnosu, čo bude mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí. V odôvodnení sa uvádza, že predkladateľ nevie vyčísliť, aký dosah na rozpočty miest a obcí bude mať predložený návrh, no súčasne sa v ňom deklaruje, že bude minimálny," dodal Kaliňák.

ZMOS za nesystémový zásah do daňových princípov považuje najmä to, že návrhom sa vytvára priestor na rozdielne posudzovanie a zdaňovanie rovnakých stavieb a činností v nich, čím sa zvýhodní jeden typ daňovníka pred druhým. Združenie poukázalo na to, že v športových objektoch sú priestory, ktoré ich majitelia využívajú napríklad na prenájom reštauračných zariadení, bufetov či fitnescentier. "Ide často o daňovníkov, ktorí sú vlastníkmi lyžiarskych centier, akvaparkov, hotelov, kúpeľných, rekreačných, zdravotníckych zariadení. Týmto sa vytvára tlak na masívne oslobodzovanie a znižovanie daní v centrách cestovného ruchu," skonštatoval Kaliňák.

Okrem toho by sa podľa neho "športovým objektom" na účely dane z nehnuteľnosti mohli stať aj stavby administratívnych budov firiem, v ktorých je umiestnená napríklad posilňovňa či malé wellness. ZMOS tvrdí, že existuje reálne riziko tlaku zo strany týchto daňovníkov, aby boli od dane zo stavieb oslobodené aj ich stavby, čo by prehĺbilo negatívny dosah na rozpočty miest a obcí.

Podľa ZMOS tento návrh vytvára priestor na daňové špekulácie a nerovnosť pred zákonom. Konštatuje, že všeobecne by bolo ťažko možné presne definovať, ktorá stavba je určená čiastočne, prevažne alebo úplne na šport a športové aktivity.

ZMOS podotkol, že veľa stavieb, ktoré sú účelovo určené na šport a športové aktivity, sú v súkromnom vlastníctve a športová činnosť v nich sa vykonáva na účel zisku, ide teda o podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti upozornilo združenie na inštitút diskriminácie vo vzťahu k ďalším podnikateľským subjektom, ktorých stavby nie sú od dane oslobodené. Oslobodenie od dane zo stavieb alebo zníženie dane zo stavieb, ktoré slúžia na šport a športové aktivity, je podľa ZMOS možné realizovať v podmienkach obce plošne, nie výberovo, inak dochádza k diskriminácii významnej časti iných daňovníkov.