MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ich hospodárenie podľa ZMOS nie je dôvodom, pre ktorý by mala byť územná samospráva vystavená sankciám dlhovej brzdy.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) trvá na tom, aby boli samosprávy vyňaté zo sankčných mechanizmov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Po piatkovom mimoriadnom online zasadnutí Rady ZMOS o tom informoval predseda združenia Jozef Božik. Hlavným bodom rokovania bol práve ďalší postup ZMOS vo vzťahu k dlhovej brzde a územnej samospráve.
Aktuálny vývoj podľa neho ukazuje, že pri ústavnom zákone nemožno stavať iba na politických výkladoch alebo prísľuboch. „Združenie očakáva stanovisko Ministerstva financií (MF) SR, ktoré môže byť praktickým východiskom pri príprave rozpočtov miest a obcí na budúci rok, nemôže však nahradiť zmenu ústavného zákona. Výklad ministerstva je dočasný nástroj, nie dlhodobá právna istota,“ zdôraznil Božik.
Poukázal na to, že mestá a obce začínajú pripravovať svoje rozpočty už v letných mesiacoch. Časť samospráv ich bude schvaľovať v októbri, časť až po komunálnych voľbách, dôležité však je, aby mali jasné, právne isté a racionálne pravidlá. Politické spory a chýbajúca dohoda medzi koalíciou a opozíciou v tejto téme nesmú podľa ZMOS prevážiť nad riadnym fungovaním spoločnosti a výkonom verejnej správy.
„Rada ZMOS dnes preto potvrdila, že Združenie miest a obcí Slovenska bude pokračovať v požiadavke na zmenu ústavného zákona tak, aby boli samosprávy vyňaté zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Najbližšie dva roky po komunálnych voľbách považuje ZMOS za rozhodujúci priestor na prijatie trvalého riešenia, keďže súčasná politická dohoda v tejto veci zlyhala,“ vyhlásil Božik.
Pripomenul, že mestá a obce sa nemôžu zadlžovať neobmedzene. Viazané sú platnými zákonnými pravidlami rozpočtového hospodárenia a zadlžiť sa môžu len v rozsahu, ktorý im umožňuje legislatíva. Ich hospodárenie preto podľa ZMOS nie je dôvodom, pre ktorý by mala byť územná samospráva vystavená sankciám dlhovej brzdy.
„Podiel miest a obcí na dlhu Slovenskej republiky je nižší ako 1,5 %. Spolu so samosprávnymi krajmi ide o podiel pod 2 %. Aj keby sa všetky mestá a obce zadlžili do najvyššej možnej zákonnej miery, predstavovalo by to približne 6,5 % súčasného dlhu štátu. To jasne ukazuje, že samosprávy nie sú príčinou dlhovej brzdy a nemajú reálnu kapacitu spôsobiť zadlženie štátu v rozsahu, ktorý by ohrozoval verejné financie,“ podčiarkol Božik.
Aktuálny vývoj podľa neho ukazuje, že pri ústavnom zákone nemožno stavať iba na politických výkladoch alebo prísľuboch. „Združenie očakáva stanovisko Ministerstva financií (MF) SR, ktoré môže byť praktickým východiskom pri príprave rozpočtov miest a obcí na budúci rok, nemôže však nahradiť zmenu ústavného zákona. Výklad ministerstva je dočasný nástroj, nie dlhodobá právna istota,“ zdôraznil Božik.
Poukázal na to, že mestá a obce začínajú pripravovať svoje rozpočty už v letných mesiacoch. Časť samospráv ich bude schvaľovať v októbri, časť až po komunálnych voľbách, dôležité však je, aby mali jasné, právne isté a racionálne pravidlá. Politické spory a chýbajúca dohoda medzi koalíciou a opozíciou v tejto téme nesmú podľa ZMOS prevážiť nad riadnym fungovaním spoločnosti a výkonom verejnej správy.
„Rada ZMOS dnes preto potvrdila, že Združenie miest a obcí Slovenska bude pokračovať v požiadavke na zmenu ústavného zákona tak, aby boli samosprávy vyňaté zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Najbližšie dva roky po komunálnych voľbách považuje ZMOS za rozhodujúci priestor na prijatie trvalého riešenia, keďže súčasná politická dohoda v tejto veci zlyhala,“ vyhlásil Božik.
Pripomenul, že mestá a obce sa nemôžu zadlžovať neobmedzene. Viazané sú platnými zákonnými pravidlami rozpočtového hospodárenia a zadlžiť sa môžu len v rozsahu, ktorý im umožňuje legislatíva. Ich hospodárenie preto podľa ZMOS nie je dôvodom, pre ktorý by mala byť územná samospráva vystavená sankciám dlhovej brzdy.
„Podiel miest a obcí na dlhu Slovenskej republiky je nižší ako 1,5 %. Spolu so samosprávnymi krajmi ide o podiel pod 2 %. Aj keby sa všetky mestá a obce zadlžili do najvyššej možnej zákonnej miery, predstavovalo by to približne 6,5 % súčasného dlhu štátu. To jasne ukazuje, že samosprávy nie sú príčinou dlhovej brzdy a nemajú reálnu kapacitu spôsobiť zadlženie štátu v rozsahu, ktorý by ohrozoval verejné financie,“ podčiarkol Božik.
