Akadémia TASR
Všetky správy
Solík zdôraznil, že namiesto regulácií a byrokracie je potrebné nechať firmy dýchať a vytvárať im priestor na podnikanie a iniciatívu.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - V Európskom parlamente Slovensko potrebuje nielen kompetentných, ale aj aktívnych europoslancov, ktorí sa budú venovať témam dôležitým pre slovenskú ekonomiku. Upozornil na to v stredu prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík s tým, že aktuálne je pri gestorstve materiálov vo výboroch výkon troch najaktívnejších českých europoslancov o 240 % vyšší v porovnaní so slovenskou top trojkou. Viac máme aj tých, ktorí sú s nulou na dne rebríčka.
"Europarlament je jedným z miest, kde výslednú podobu regulácií dokážu formovať aj slovenskí poslanci, ale často sa to tak nedeje. Účasť na zasadnutiach pléna majú síce nad 80 %, no menej lichotivý je pohľad na ich pôsobenie vo výboroch, presadzovanie pozmeňovacích návrhov či pôsobenie v úlohe spravodajcu, tieňového spravodajcu," uviedol Solík.
Za 20 rokov nášho členstva v EÚ vzniklo podľa ZPS viac ako 55.000 predpisov, čo je v priemere asi sedem denne. Každý piaty predpis, ktorým sa vláda plánuje zaoberať tento rok, bude prevzatím európskej smernice. V rokoch 2025 - 2027 to má byť každý tretí. Solík zdôraznil, že namiesto regulácií a byrokracie je potrebné nechať firmy dýchať a vytvárať im priestor na podnikanie a iniciatívu.
Podľa prieskumu Slovak Business Agency si až 86,9 % malých podnikov uvedomuje, že európska legislatíva má vplyv na ich podnikanie, ale paradoxne ju skoro vôbec nesledujú. Európske predpisy vôbec nesleduje 40 % malých a stredných podnikateľov a ďalších 49 % ich sleduje len občas. Platí, že čím menšia firma, tým menej sa EÚ predpismi zaoberá. Najčastejšou odpoveďou podnikateľa je, že nemá čas a venuje sa podnikaniu, nezaujíma sa, prípadne si myslí, že pri tvorbe regulácií nevie nič ovplyvniť.
Zástupcovia firiem by pri balíku Fit for 55 podľa prieskumu hlasovali inak ako slovenskí europoslanci až v 63 % prípadov. Ekonomike by podľa ZPS pomohlo, ak by prišlo k racionalizácii zelených politík a aktívnejšiemu počúvaniu podnikateľov. Zároveň je dôležité, aby naši europoslanci zvažovali, či viac pomôžu národným záujmom pôsobením vo výbore pre petície alebo majú uprednostniť výbory pre priemysel, vnútorný trh či životné prostredie.
ZPS dodalo, že pod zaostávanie EÚ za zvyškom sveta sa podpisuje priveľa zložitej legislatívy, klesajúca schopnosť prinášať inovácie, nedostatok pracovnej sily a kvalita vzdelávania. Zatiaľ čo rast v Európskej únii je od roku 2010 priemerne 1,6 % ročne, v USA je viac ako dvojnásobný (3,4 % ročne).
"Europarlament je jedným z miest, kde výslednú podobu regulácií dokážu formovať aj slovenskí poslanci, ale často sa to tak nedeje. Účasť na zasadnutiach pléna majú síce nad 80 %, no menej lichotivý je pohľad na ich pôsobenie vo výboroch, presadzovanie pozmeňovacích návrhov či pôsobenie v úlohe spravodajcu, tieňového spravodajcu," uviedol Solík.
Za 20 rokov nášho členstva v EÚ vzniklo podľa ZPS viac ako 55.000 predpisov, čo je v priemere asi sedem denne. Každý piaty predpis, ktorým sa vláda plánuje zaoberať tento rok, bude prevzatím európskej smernice. V rokoch 2025 - 2027 to má byť každý tretí. Solík zdôraznil, že namiesto regulácií a byrokracie je potrebné nechať firmy dýchať a vytvárať im priestor na podnikanie a iniciatívu.
Podľa prieskumu Slovak Business Agency si až 86,9 % malých podnikov uvedomuje, že európska legislatíva má vplyv na ich podnikanie, ale paradoxne ju skoro vôbec nesledujú. Európske predpisy vôbec nesleduje 40 % malých a stredných podnikateľov a ďalších 49 % ich sleduje len občas. Platí, že čím menšia firma, tým menej sa EÚ predpismi zaoberá. Najčastejšou odpoveďou podnikateľa je, že nemá čas a venuje sa podnikaniu, nezaujíma sa, prípadne si myslí, že pri tvorbe regulácií nevie nič ovplyvniť.
Zástupcovia firiem by pri balíku Fit for 55 podľa prieskumu hlasovali inak ako slovenskí europoslanci až v 63 % prípadov. Ekonomike by podľa ZPS pomohlo, ak by prišlo k racionalizácii zelených politík a aktívnejšiemu počúvaniu podnikateľov. Zároveň je dôležité, aby naši europoslanci zvažovali, či viac pomôžu národným záujmom pôsobením vo výbore pre petície alebo majú uprednostniť výbory pre priemysel, vnútorný trh či životné prostredie.
ZPS dodalo, že pod zaostávanie EÚ za zvyškom sveta sa podpisuje priveľa zložitej legislatívy, klesajúca schopnosť prinášať inovácie, nedostatok pracovnej sily a kvalita vzdelávania. Zatiaľ čo rast v Európskej únii je od roku 2010 priemerne 1,6 % ročne, v USA je viac ako dvojnásobný (3,4 % ročne).
