Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Ďalším krokom po rozhodnutí vlády by malo byť oboznámenie územnoplánovacích orgánov a inštitúcií o projekte pre vytvorenie územnej rezervy.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - O ďalšom pokračovaní projektu vysokorýchlostnej trate (VRT) na území Slovenska by mala rozhodnúť vláda. Ministerstvo dopravy (MD) SR by malo na vládu predložiť materiál o splnení úlohy na vyhotovenie národnej štúdie uskutočniteľnosti VRT V4. Informovali o tom Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré projekt pripravujú v rámci zámeru vysokorýchlostného prepojenia Budapešti, Bratislavy, Prahy a Varšavy. MD a ŽSR predstavili zámer začiatkom roka.
Ďalším krokom po rozhodnutí vlády by malo byť oboznámenie územnoplánovacích orgánov a inštitúcií o projekte pre vytvorenie územnej rezervy. Podľa ŽSR má nasledovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Projektová príprava stavby sa môže začať až po právoplatnom záverečnom stanovisku z EIA. Projekčne sa budú pripravovať menšie ucelené úseky, aby bola možná ich etapovitá realizácia.
Náklady na prvotné prípravné procesy, na stabilizáciu v území a EIA sú v porovnaní s celkovými nákladmi celého projektu relatívne nízke, ale časovo náročné. „Projekt VRT sa bude riešiť najbližších minimálne 15 až 20 rokov. V úvodných fázach bude potrebné zabezpečiť pomerne malú sumu z plánovaných 3,1 miliardy eur, ktoré bude potrebné získať na celý projekt,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.
Možností financovania je viacero, keďže ide o cezhraničný projekt, a to zo zdrojov Európskej únie cez Nástroj na prepájanie Európy, Kohézny fond, ale aj formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). S financovaním železničnej infraštruktúry VRT cez PPP v Európe podľa ŽSR majú skúsenosti Francúzsko či Portugalsko, aktuálne ju plánuje využiť aj Česko.
Trasa VRT na Slovensku s navrhovanou traťovou rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu by mala viesť od budúcej stanice Bratislava, západ pri Stupave k štátnej hranici s Českom pri Kútoch. Prvá etapa s realizáciou v rokoch 2030 až 2040 zahŕňa modernizáciu a rozšírenie železničného uzla Bratislava, výstavbu stanice Bratislava, západ a napojenie na existujúce trate. Druhá etapa s ukončením v rokoch 2046 až 2050 ráta s výstavbou plnohodnotnej VRT do Česka a s napojením na Rakúsko.
Ak by Slovensko nezareagovalo a nepristúpilo na spoločný projekt krajín V4, podľa ŽSR už by sa na európsku mapu VRT pravdepodobne nikdy nedostalo. „Politická a strategická podpora VRT v rámci Európy je pritom veľmi silná a výrazná. Jej primárnym cieľom je totiž lepšie prepojenie Európy vlakom, skrátenie cestovných časov a zároveň posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie a zvýšenie šetrnosti ku klíme,“ priblížila hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Európska komisia plánuje prepojiť metropoly EÚ novými rýchlymi železničnými spojeniami do roku 2040. Predstavila už komplexný plán na urýchlenie rozvoja vysokorýchlostných železníc v celej EÚ. Aj preto sa projekt na Slovensku začal riešiť už v roku 2018, keď na Štrbskom Plese ministri V4 podpísali vyhlásenie o zámere spolupracovať na projekte VRT v strednej Európe.
Ďalším krokom po rozhodnutí vlády by malo byť oboznámenie územnoplánovacích orgánov a inštitúcií o projekte pre vytvorenie územnej rezervy. Podľa ŽSR má nasledovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Projektová príprava stavby sa môže začať až po právoplatnom záverečnom stanovisku z EIA. Projekčne sa budú pripravovať menšie ucelené úseky, aby bola možná ich etapovitá realizácia.
Náklady na prvotné prípravné procesy, na stabilizáciu v území a EIA sú v porovnaní s celkovými nákladmi celého projektu relatívne nízke, ale časovo náročné. „Projekt VRT sa bude riešiť najbližších minimálne 15 až 20 rokov. V úvodných fázach bude potrebné zabezpečiť pomerne malú sumu z plánovaných 3,1 miliardy eur, ktoré bude potrebné získať na celý projekt,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.
Možností financovania je viacero, keďže ide o cezhraničný projekt, a to zo zdrojov Európskej únie cez Nástroj na prepájanie Európy, Kohézny fond, ale aj formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). S financovaním železničnej infraštruktúry VRT cez PPP v Európe podľa ŽSR majú skúsenosti Francúzsko či Portugalsko, aktuálne ju plánuje využiť aj Česko.
Trasa VRT na Slovensku s navrhovanou traťovou rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu by mala viesť od budúcej stanice Bratislava, západ pri Stupave k štátnej hranici s Českom pri Kútoch. Prvá etapa s realizáciou v rokoch 2030 až 2040 zahŕňa modernizáciu a rozšírenie železničného uzla Bratislava, výstavbu stanice Bratislava, západ a napojenie na existujúce trate. Druhá etapa s ukončením v rokoch 2046 až 2050 ráta s výstavbou plnohodnotnej VRT do Česka a s napojením na Rakúsko.
Ak by Slovensko nezareagovalo a nepristúpilo na spoločný projekt krajín V4, podľa ŽSR už by sa na európsku mapu VRT pravdepodobne nikdy nedostalo. „Politická a strategická podpora VRT v rámci Európy je pritom veľmi silná a výrazná. Jej primárnym cieľom je totiž lepšie prepojenie Európy vlakom, skrátenie cestovných časov a zároveň posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie a zvýšenie šetrnosti ku klíme,“ priblížila hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Európska komisia plánuje prepojiť metropoly EÚ novými rýchlymi železničnými spojeniami do roku 2040. Predstavila už komplexný plán na urýchlenie rozvoja vysokorýchlostných železníc v celej EÚ. Aj preto sa projekt na Slovensku začal riešiť už v roku 2018, keď na Štrbskom Plese ministri V4 podpísali vyhlásenie o zámere spolupracovať na projekte VRT v strednej Európe.
