Bratislava 29. júna (TASR) - Rozbeh nového stavebného zákona, ktorý od 1. apríla 2025 priniesol najväčšiu reformu odvetvia za posledné desaťročia, sprevádzajú prirodzené výzvy. Odborníci sa napriek tomu zhodli, že návrat k starým pravidlám by bol krokom späť. Vyplynulo to z odbornej konferencie zameranej na aplikáciu novej stavebnej legislatívy, ktorú zorganizoval Zväz stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) v spolupráci s AmCham Slovakia.

Slovenské stavebníctvo vstúpilo do novej éry. Nový zákon mení nielen pravidlá, ale aj spôsob, akým sa povoľujú stavby. „Nový stavebný zákon predstavuje najväčšiu reformu stavebnej legislatívy za posledné desaťročia. Každá rozsiahla zmena si prirodzene vyžaduje čas, aby sa stala súčasťou každodennej praxe. Práve preto je mimoriadne dôležitý dialóg medzi štátom a odbornou verejnosťou,“ povedal prezident ZSPS Pavol Kováčik. Len spoločným hľadaním riešení podľa neho možno naplniť cieľ reformy - rýchlejšie, transparentnejšie a predvídateľnejšie povoľovanie stavieb na Slovensku.

Skutočné prínosy stavebného zákona sa podľa ZSPS naplno prejavia až v nasledujúcich rokoch, najmä po dokončení digitalizácie a plnom spustení informačných systémov. Odborníci hovorili aj o digitalizácii stavebných konaní a fungovaní Portálu výstavby. Elektronická komunikácia postupne nahrádza papierovanie, znižuje administratívnu záťaž a zvyšuje transparentnosť. Systém sa bude ďalej rozvíjať, pripravujú sa nové integrácie, automatizované služby aj ďalšie funkcionality.

„Nový zákon spája viaceré povoľovacie kroky do jedného procesu a zavádza princíp fikcie súhlasu. Ak sa dotknuté orgány v zákonnej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať ich súhlas. Tento mechanizmus má potenciál výrazne skrátiť povoľovanie stavieb,“ uviedol ZSPS.

Zmena sa výrazne dotýka aj projektantov. Okrem prípravy dokumentácie preberajú aj koordináciu procesov, komunikáciu s úradmi a zodpovednosť za súlad projektov. Pri vyhradených stavbách sa ich úloha rozširuje aj o dohľad počas realizácie.

Odborníci predpokladajú, že ďalší vývoj bude závisieť najmä od jednotného metodického výkladu zákona, ďalšieho rozvoja digitálnych nástrojov, stability legislatívneho prostredia, zapájania odbornej verejnosti do zmien a pravidelného dialógu medzi všetkými aktérmi.

„V tomto kontexte rezonoval aj aktuálne prebiehajúci legislatívny proces k novelám stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní. Odborná diskusia sa venovala prvým skúsenostiam z aplikačnej praxe, ako aj možným úpravám pripravovaných noviel s dôrazom na zachovanie funkčnosti, predvídateľnosti a stability nového legislatívneho rámca,“ dodal ZSPS.