FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vysoké ceny energií, legislatívne zásahy bez konzultácií s podnikateľskou sférou, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a geopolitické napätie výrazne ovplyvnili celkové výsledky sektora.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Slovenský chemický a farmaceutický priemysel má za sebou turbulentný rok 2024, počas ktorého čelil náročným domácim aj globálnym výzvam. Vysoké ceny energií, legislatívne zásahy bez konzultácií s podnikateľskou sférou, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a geopolitické napätie výrazne ovplyvnili celkové výsledky sektora. Napriek tomu sa podarilo dosiahnuť rast tržieb a stabilizáciu niektorých ekonomických ukazovateľov. Uviedol to prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.
„Uplynulý rok bol poznamenaný externými faktormi, ktoré výrazne ovplyvnili podnikateľské prostredie - pretrvávajúca vojna na Ukrajine a eskalácia napätia na Blízkom východe priniesli nové riziká v oblasti dodávateľských reťazcov. Domáce problémy ako neustále meniace sa legislatívne prostredie, naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu bez odbornej diskusie či vysoké mzdové zaťaženie vytvorili pre podniky tlak na efektivitu a konkurencieschopnosť,“ priblížil.
Napriek poklesu zamestnanosti a poklesu pridanej hodnoty (o 13 %), zaznamenalo podľa Karlubíka odvetvie pozitívny vývoj v tržbách - tie vzrástli oproti roku 2023 o 10 % a dosiahli 12,8 miliardy eur. „Tento fakt potvrdzuje záujem o naše produkty na európskych trhoch, ale zároveň pokles ziskovosti, ktorý môže ohroziť úroveň investícií potrebných na ďalší rozvoj sektora. Spotreba materiálov, energií a iných vstupov klesla o 8 %, čo naznačuje snahu firiem o racionalizáciu a optimalizáciu výrobných procesov,“ poznamenal.
Priemerná mesačná mzda v sektore medziročne stúpla o 5 % a dosiahla úroveň 2128 eur. "Tradične najvyššiu mzdu evidujeme v rafinérskom priemysle, najvýraznejší rast až o 10 % zaznamenalo farmaceutické odvetvie, čím reflektovalo dopyt po špecializovaných pracovníkoch," doplnil.
Podčiarkol, že chemický a farmaceutický priemysel SR si napriek nepriaznivým podmienkam udržal stabilné výsledky a v niektorých oblastiach zaznamenal zlepšenie. Odvetvie pre ďalší rast podľa neho potrebuje predvídateľné a stabilné podnikateľské prostredie, moderné vzdelávanie a konštruktívny dialóg medzi štátom a priemyslom.
Upozornil, že priemysel čaká ďalší náročný rok. Očakáva sa zavedenie novej transakčnej dane a zvyšovanie minimálnej mzdy. Je otázne, ako rýchlo sa prejavia pozitíva novej priemyselnej politiky EÚ v podobe „Clean Industrial Deal“. Spoločnosti budú musieť čeliť rastúcej konkurencii mimo EÚ, ktorej výrobné náklady sú oveľa nižšie. Jednou z najväčších výziev zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, komplikované zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín a nízky záujem mladých ľudí o technické odbory.
Karlubík dodal, že v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pôsobilo vlani 268 podnikov s viac ako 20 zamestnancami. V niektorých odvetviach prišlo k poklesu počtu podnikov aj zamestnancov - celková zamestnanosť klesla medziročne približne o 3 %. Aktuálne v odvetví pracuje takmer 38.800 zamestnancov, čo predstavuje 10 % celej priemyselnej pracovnej sily na Slovensku.
„Uplynulý rok bol poznamenaný externými faktormi, ktoré výrazne ovplyvnili podnikateľské prostredie - pretrvávajúca vojna na Ukrajine a eskalácia napätia na Blízkom východe priniesli nové riziká v oblasti dodávateľských reťazcov. Domáce problémy ako neustále meniace sa legislatívne prostredie, naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu bez odbornej diskusie či vysoké mzdové zaťaženie vytvorili pre podniky tlak na efektivitu a konkurencieschopnosť,“ priblížil.
Napriek poklesu zamestnanosti a poklesu pridanej hodnoty (o 13 %), zaznamenalo podľa Karlubíka odvetvie pozitívny vývoj v tržbách - tie vzrástli oproti roku 2023 o 10 % a dosiahli 12,8 miliardy eur. „Tento fakt potvrdzuje záujem o naše produkty na európskych trhoch, ale zároveň pokles ziskovosti, ktorý môže ohroziť úroveň investícií potrebných na ďalší rozvoj sektora. Spotreba materiálov, energií a iných vstupov klesla o 8 %, čo naznačuje snahu firiem o racionalizáciu a optimalizáciu výrobných procesov,“ poznamenal.
Priemerná mesačná mzda v sektore medziročne stúpla o 5 % a dosiahla úroveň 2128 eur. "Tradične najvyššiu mzdu evidujeme v rafinérskom priemysle, najvýraznejší rast až o 10 % zaznamenalo farmaceutické odvetvie, čím reflektovalo dopyt po špecializovaných pracovníkoch," doplnil.
Podčiarkol, že chemický a farmaceutický priemysel SR si napriek nepriaznivým podmienkam udržal stabilné výsledky a v niektorých oblastiach zaznamenal zlepšenie. Odvetvie pre ďalší rast podľa neho potrebuje predvídateľné a stabilné podnikateľské prostredie, moderné vzdelávanie a konštruktívny dialóg medzi štátom a priemyslom.
Upozornil, že priemysel čaká ďalší náročný rok. Očakáva sa zavedenie novej transakčnej dane a zvyšovanie minimálnej mzdy. Je otázne, ako rýchlo sa prejavia pozitíva novej priemyselnej politiky EÚ v podobe „Clean Industrial Deal“. Spoločnosti budú musieť čeliť rastúcej konkurencii mimo EÚ, ktorej výrobné náklady sú oveľa nižšie. Jednou z najväčších výziev zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, komplikované zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín a nízky záujem mladých ľudí o technické odbory.
Karlubík dodal, že v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pôsobilo vlani 268 podnikov s viac ako 20 zamestnancami. V niektorých odvetviach prišlo k poklesu počtu podnikov aj zamestnancov - celková zamestnanosť klesla medziročne približne o 3 %. Aktuálne v odvetví pracuje takmer 38.800 zamestnancov, čo predstavuje 10 % celej priemyselnej pracovnej sily na Slovensku.
