Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vyhlášku z roku 2006 je podľa ZSPS potrebné aktualizovať vzhľadom na vývoj technológií, spôsobov výstavby a charakteru rizík.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Zástupcovia Zväzu stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) a sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR podpísali memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je zvýšiť pripravenosť stavebného sektora na krízové situácie. Jednou z prvých spoločných tém bude odborná revízia vyhlášky z roku 2006, ktorá upravuje stavebnotechnické požiadavky a technické podmienky zariadení civilnej ochrany. Informoval o tom v piatok ZSPS.
Vyhlášku z roku 2006 je podľa ZSPS potrebné aktualizovať vzhľadom na vývoj technológií, spôsobov výstavby a charakteru rizík. Pripravovaná novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa zameriava najmä na reorganizáciu systému civilnej ochrany a krízového riadenia. Technické požiadavky na ochranné stavby si preto podľa zväzu vyžiadajú samostatnú aktualizáciu vykonávacích predpisov a štandardov.
„Budovy, ktoré dnes projektujeme, staviame a obnovujeme budú stáť desiatky rokov. Preto musíme už dnes vedieť, akú úroveň odolnosti od nich budeme potrebovať a aké technické riešenia sú dostupné,“ uviedol prezident ZSPS Pavol Kováčik. Úlohou stavebného sektora je podľa neho pretaviť požiadavky na odolnosť do technických štandardov, projektov a realizovateľných stavieb.
Spolupráca sa má týkať aj modernizácie existujúcich objektov a využívania budov na bežné účely, ktoré by v krízovej situácii mohli plniť ochrannú funkciu. Príkladom môže byť podzemná garáž, ak spĺňa príslušné technické a bezpečnostné požiadavky. Odolnosť budov má zahŕňať aj schopnosť zachovať kľúčové funkcie alebo ich rýchlo obnoviť pri povodniach, extrémnom počasí, výpadkoch energií či technologických haváriách.
Dôležitou súčasťou prípravy je podľa ZSPS aj zmapovanie existujúcich ochranných stavieb, posúdenie ich technického stavu a určenie priorít pri ich obnove. Memorandum vytvára priestor aj na prípravu technických štandardov a metodík, zvyšovanie odolnosti verejných budov a kritickej infraštruktúry, mapovanie kapacít stavebného sektora, digitalizáciu a vzdelávanie.
Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra Jaroslav Kmeť zdôraznil, že odolnosť budov a kritickej infraštruktúry sa musí prejaviť v praxi a ochranné priestory musia byť v krízových situáciách reálne využiteľné.
Vyhlášku z roku 2006 je podľa ZSPS potrebné aktualizovať vzhľadom na vývoj technológií, spôsobov výstavby a charakteru rizík. Pripravovaná novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa zameriava najmä na reorganizáciu systému civilnej ochrany a krízového riadenia. Technické požiadavky na ochranné stavby si preto podľa zväzu vyžiadajú samostatnú aktualizáciu vykonávacích predpisov a štandardov.
„Budovy, ktoré dnes projektujeme, staviame a obnovujeme budú stáť desiatky rokov. Preto musíme už dnes vedieť, akú úroveň odolnosti od nich budeme potrebovať a aké technické riešenia sú dostupné,“ uviedol prezident ZSPS Pavol Kováčik. Úlohou stavebného sektora je podľa neho pretaviť požiadavky na odolnosť do technických štandardov, projektov a realizovateľných stavieb.
Spolupráca sa má týkať aj modernizácie existujúcich objektov a využívania budov na bežné účely, ktoré by v krízovej situácii mohli plniť ochrannú funkciu. Príkladom môže byť podzemná garáž, ak spĺňa príslušné technické a bezpečnostné požiadavky. Odolnosť budov má zahŕňať aj schopnosť zachovať kľúčové funkcie alebo ich rýchlo obnoviť pri povodniach, extrémnom počasí, výpadkoch energií či technologických haváriách.
Dôležitou súčasťou prípravy je podľa ZSPS aj zmapovanie existujúcich ochranných stavieb, posúdenie ich technického stavu a určenie priorít pri ich obnove. Memorandum vytvára priestor aj na prípravu technických štandardov a metodík, zvyšovanie odolnosti verejných budov a kritickej infraštruktúry, mapovanie kapacít stavebného sektora, digitalizáciu a vzdelávanie.
Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra Jaroslav Kmeť zdôraznil, že odolnosť budov a kritickej infraštruktúry sa musí prejaviť v praxi a ochranné priestory musia byť v krízových situáciách reálne využiteľné.
