< sekcia

Na vzdelávanie musí ísť viac peňazí, tvrdí Jurzyca

Eugen Jurzyca Foto: TASR/Pavel Neubauer

Slovenskému školstvu by pomohlo čo najrýchlejšie vyjasnenie perspektív jeho financovania do roku 2020, domnieva sa bývalý šéf rezortu.

Bratislava 7. marca (TASR) - Ak sa výrazne nezvýšia výdavky na vzdelávanie, bude treba pripraviť vážne systémové zmeny, ako napríklad predpoklady na spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Na seminári Zastúpenia Európskej komisie v SR a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO s názvom Ako zvýšiť kvalitu a efektívnosť vo vzdelávaní to vo štvrtok (6. 3.) povedal exminister školstva Eugen Jurzyca, ktorý pôsobí ako konzultant INEKO.

Slovenskému školstvu by pomohlo čo najrýchlejšie vyjasnenie perspektív jeho financovania do roku 2020, domnieva sa bývalý šéf rezortu.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka má vzdelávanie zásadný vplyv na výkonnosť hospodárstva, zamestnanosť a konkurencieschopnosť EÚ. "A práve v hospodárskej oblasti EÚ aj vzhľadom na príčiny finančnej a dlhovej krízy posilňuje svoju koordináciu. Je to jedna z oblastí, v ktorej EK vidí na Slovensku problémy. Týkajú sa najmä efektivity škôl, kvality vzdelávania, prepojenia vzdelávania a pracovného trhu, ale aj nižšej atraktívnosti učiteľského povolania,” podčiarkol Chrenek.

Štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba vidí problém v tom, že ročne študuje na slovenských vysokých školách 220.000 študentov, z čoho 72.600 študuje profesiu nepotrebnú pre rozvoj hospodárstva. Štúdium jedného vysokoškoláka pritom podľa neho stojí ročne približne 2000 eur. Pripomenul, že je potrebné zvýhodniť štúdium technických smerov, podporiť duálne vzdelávanie a orientovať sa na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí. Treba tiež podporiť zamestnávateľov ochotných vstúpiť do procesu odborného vzdelávania formou daňových stimulov, dodal Chudoba.

Prepojeniu potrieb trhu práce a školstva by podľa exministra Jurzycu pomohli pravidelné analýzy napríklad platov absolventov a miery absolventskej nezamestnanosti podľa vzdelávacích odborov a subjektov. "Lepším rozhodnutiam by pomohlo aj prehľadnejšie zverejňovanie výsledkov vzdelávania. Zvýšilo by to mieru rozhodovania na základe faktov," povedal Jurzyca. Slovenské školstvo by podľa neho nemalo škrtnúť hodiny cudzích jazykov, malo by umožniť nákup učebníc priamo školami a financovanie cez normatív na žiaka doplniť informáciami o výsledkoch vzdelávania, nie nahradiť oba parametre normatívom na triedu.

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený) na seminári povedal, že keď štát skomplikuje cestu študentov na gymnáziá, nebude to znamenať zastavenie expanzie štúdia na vysokých školách. Bude to podľa neho akurát znamenať drahšiu prípravu, ktorá bude menej zameraná na všeobecné vzdelávanie. „Na niektorých poloprázdnych školách platíme dvojnásobok toho čo na gymnáziách, aby vychovávali ľudí, ktorí sú vo výraznej miere nezamestnateľní.“ Podľa neho nie je prípustné financovať kvôli vyššej nákladovosti školy, ktoré nevyužívajú vyšší normatív na kvalitnejšiu výučbu, ale len na to, aby prežili.

Martin Haluš z Inštitútú finančnej politiky upozornil na zhoršujúce sa výsledky slovenského školstva aj na jeho slabé financovanie. Platy učiteľov by sa podľa neho mali zvyšovať podľa zásluh. Odporučil tiež rozširovanie kapacity materských škôl, podporu duálneho vzdelávania či zverejňovanie zamestnanosti absolventov v odbore.

Generálny riaditeľ pre vzdelávanie a kultúru Európskej komisie Jan Truszczyński povedal, že EÚ môže pomôcť slovenskému školstvu nielen finančne, ale napríklad aj komparatívnymi analýzami, takzvanými Peer Reviews a stretnutiami odborníkov s cieľom posúdenia systémových zmien.

TASR informácie poskytol riaditeľ INEKO Peter Goliáš.