Množstvo ľudí podľa Šuchu nemá informácie o funkcii a vplyve Európskeho parlamentu ani o tom, čo robia europoslanci a ako môžu ovplyvniť európsku politiku.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Nízku účasť Slovákov na eurovoľbách v porovnaní s ostatnými krajinami spôsobujú viaceré faktory vrátane nízkej informovanosti o Európskej únii a odsúvania európskych tém v informačnom priestore, ale aj v samotnej politickej diskusii. Vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimír Šucha to uviedol pre TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. SR sa stala členom EÚ 1. mája 2004.
Poukázal na výsledky národnej správy Eurobarometra z jesene 2023. "Podľa Eurobarometra odpovedalo 55 percent respondentov zo Slovenska, že sa necítia byť dostatočne informovaní o európskych záležitostiach. Európske témy sa im zdajú príliš vzdialené, ich život údajne nijako neovplyvňujú, čo vedie k apatii voči eurovoľbám. Pritom platí, že viac ako polovicu legislatívy platnej na Slovensku preberáme z Európskej únie," priblížil.
Množstvo ľudí podľa Šuchu nemá informácie o funkcii a vplyve Európskeho parlamentu ani o tom, čo robia europoslanci a ako môžu ovplyvniť európsku politiku. "Stretávame sa aj s tendenciou prezentovať EÚ v negatívnom svetle, keď často počúvame o takzvanom diktáte Bruselu. Práve európske voľby ukazujú, že tu žiadny diktát neexistuje. V EÚ nás predsa zastupujú naši priamo volení europoslanci a slovenské záujmy obhajujú v Bruseli naši ministri," vysvetlil.
Riešením týchto problémov by podľa neho mohlo byť zlepšenie vzdelávania o EÚ či zvýšenie povedomia o význame a vplyve eurovolieb. Takisto vytváranie tlaku na predstaviteľov, ktorí Slovensko zastupujú, aby verejnosť aktívne informovali o svojej práci v Bruseli, Štrasburgu alebo inde. Šucha dodal, že prieskumy naznačujú vyšší záujem o najbližšie eurovoľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 8. júna.
Poukázal na výsledky národnej správy Eurobarometra z jesene 2023. "Podľa Eurobarometra odpovedalo 55 percent respondentov zo Slovenska, že sa necítia byť dostatočne informovaní o európskych záležitostiach. Európske témy sa im zdajú príliš vzdialené, ich život údajne nijako neovplyvňujú, čo vedie k apatii voči eurovoľbám. Pritom platí, že viac ako polovicu legislatívy platnej na Slovensku preberáme z Európskej únie," priblížil.
Množstvo ľudí podľa Šuchu nemá informácie o funkcii a vplyve Európskeho parlamentu ani o tom, čo robia europoslanci a ako môžu ovplyvniť európsku politiku. "Stretávame sa aj s tendenciou prezentovať EÚ v negatívnom svetle, keď často počúvame o takzvanom diktáte Bruselu. Práve európske voľby ukazujú, že tu žiadny diktát neexistuje. V EÚ nás predsa zastupujú naši priamo volení europoslanci a slovenské záujmy obhajujú v Bruseli naši ministri," vysvetlil.
Riešením týchto problémov by podľa neho mohlo byť zlepšenie vzdelávania o EÚ či zvýšenie povedomia o význame a vplyve eurovolieb. Takisto vytváranie tlaku na predstaviteľov, ktorí Slovensko zastupujú, aby verejnosť aktívne informovali o svojej práci v Bruseli, Štrasburgu alebo inde. Šucha dodal, že prieskumy naznačujú vyšší záujem o najbližšie eurovoľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 8. júna.