Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Herecké nebo

Slovenské herecké nebo – Ivan Rajniak

Archívna snímka herca Ivana Rajniaka, ktorý zomrel 23. februára 1999. Foto: TASR

Repertoár najznámejšej slovenskej divadelnej scény obohatil najmä rolami zraniteľných hrdinov s citlivým vnímaním sveta a ľudských problémov.

Bratislava 2. februára (TASR) - Divadelný, filmový a televízny herec Ivan Rajniak sa v divadle a postupne i vo filme presadil najmä v postavách prostých ľudí, dedinčanov zrastených s prírodou a jej zákonmi. Pri ich stvárnení naplno využil svoju rodnú liptovskú slovenčinu.

Ivan Rajniak sa narodil 10. júla 1931 v dedinke Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Hravosť a zmysel pre jemný vtip ho priviedli k divadlu už v 11 rokoch. Vtedy si zahral aj v dokumentárnom filme Leto pod Kriváňom. Láska k divadlu ho nakoniec priviedla do Bratislavy, kde v roku 1952 začal študovať na Vysokej škole múzických umení.

Po skončení školy pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach, kde úspešne vytvoril hlavné postavy svetovej drámy, akými sú Hamlet alebo Rómeo, hrával však aj komediantov. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND), v ktorom pôsobil 33 rokov.

Repertoár najznámejšej slovenskej divadelnej scény obohatil najmä rolami zraniteľných hrdinov s citlivým vnímaním sveta a ľudských problémov. Exceloval v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier. Stvárnil nespočetné množstvo úloh a rozmanitých typov. Boli to postavy partizánov, dedinčanov i tvrdých chlapov. Hral ich s veľkým porozumením pre ich slabosti a poklesky.

S Rajniakom sa stretávame aj v mnohých úspešných dielach slovenskej filmovej a televíznej tvorby, medzi inými v snímkach Tri gaštanové kone, Rysavá jalovica, Pacho, hybský zbojník či Červené víno. V spomienkach divákov navždy zostane jeho nezabudnuteľná úloha Valéra vo filmoch Martina Hollého Medená veža a Orlie pierko.

V roku 1976 Ivanovi Rajniakovi udelili titul zaslúžilý umelec. Po roku 1989 sa však stiahol do súkromia, pričom útechou mu zostali milované hory na Liptove. Zomrel 23. februára 1999 v Bratislave.