Barcelona 13. októbra (TASR) - Hrať za FC Barcelona je sen mnohých športovcov. Ide o jeden z najslávnejších klubov na svete, ktorý má ročné príjmy niekoľko stoviek miliónov eur. Je symbolom katalánskej kultúry a katalánskej národnosti a z toho dôvodu pochádza aj motto Més que un club (Viac ako klub - pozn.). Od leta si dres so slávnym logom oblieka aj Prešovčan Ľubomír Šándor, ale namiesto kopačiek má na nohách korčule. A napriek tomu, že je to FC Barcelona, v tomto prípade ide o poriadnu exotiku.

Šándor nie je prvý Slovák, ktorý sa ocitol v tomto španielskom hokejovom klube. Pred ním tam jednu sezónu pôsobil Tomáš Chrenko (2000/2001), dnes generálny manažér HK Nitra. Po ňom si zasa dres klubu obliekali Peter Gapa, ktorý neskôr pôsobil aj ako asistent trénera slovenskej ženskej reprezentácie, či Milan Žitný, odchovanec bratislavského Slovana. Hral tu však aj ďalší Nitran Garip Saliji. Trénerom je Švéd Petri Liimatainen, jeho asistent je ďalší Prešovčan Kamil Stredňák. „Ja tu mám kamaráta, žije tu 24 rokov a on mi sľúbil pomoc s vybavením práce. S manželkou, s ktorou sme spolu 13 rokov, sme sa rozprávali už dlhšie, že by sme išli skúsiť život do Španielska. Ale tým, že som na Slovensku hral celý život hokej a nechcel som to len tak nechať, som si zisťoval, aká je tu situácia. Tento kamarát mi potom povedal, že má kontakty na FC Barcelona a že pozná prezidentku klubu. Odkázali mi, že môžem prísť na skúšku. V španielskej lige môžu byť štyria cudzinci, mali už dohodnutých dvoch Švédov a jedného Američana. Na skúške boli okrem mňa aj traja Rusi. Napokon zobrali práve mňa. Je tu ešte aj jeden Estónec, čiže sme piati, takže nás tréner točí,“ povedal Šándor pre TASR a dodal: „Sme klub pôsobiaci pod záštitou FC Barcelona, tak ako basketbal, futbal či hádzaná. Hokej je tu síce niekde na spodku popularity, ale je to slávny klub a máme vo všeobecnosti aj dosť prísne pravidlá.“

V španielskej hokejovej lige je okrem Barcelony ďalších osem tímov - Txuri Urdin zo San Sebastianu, Jaca s Aragónska, HG Andorra, baskický CH Tartalo, ďalší katalánsky klub Puigcerda, Majadahonda z neďalekého Madridu, CH Madrid a mesto Logroňo zastupuje tím Panthers. „Prvý zápas v tejto sezóne sme hrali doma, vyhrali sme 4:0 so silným súperom Txuri-Urdin. Hneď vo svojom prvom zápase som dal aj gól. Teraz nás ešte čaká séria domácich zápasov, potom zasa hráme veľa zápasov vonku,“ dodal Šándor.

Na zápasy k súperom sa hokejisti Barcy presúvajú autobusmi, k dispozícii ich má klub viac a používajú ich aj futbalisti. „Je luxusný a je celkom možné, že som sedel na mieste, kde predtým sedeli Lionel Messi, alebo Lamine Yamal. Klub má niekoľko týchto autobusov a točia sa. Využívajú ich aj ostatní športovci. A práve cestou autobusom si uvedomím, za koho vlastne hrám. FC Barcelona je totiž ako keby štát v štáte,“ načrtol Šándor a prezradil: „Je to korporát, ktorý má vlastné pravidlá a musia sa nimi všetci riadiť. Na zápasy ideme presne oblečení od A po Z do bodky. Máme zákaz ísť do autobusu v šľapkách, musíme mať topánky. Na domáce zápasy ideme rovnako oblečení a vyfintení podľa protokolu. Na rozcvičku chodíme všetci v rovnakých veciach. To nie je zvykom ani u nás, česť výnimkám. A aj keď je to amatérsky šport, stále je to pod ich hlavičkou, takže tak aj k tomu pristupujú. Máme až neuveriteľné zákazy, či príkazy. Napríklad aj na štadióne, hocikoho nepustia na tribúnu, hocikoho nepustia do šatne. Ja som si na Slovensku deti nosil do šatne v každom klube, kde som hral. Tu je to veľmi, ale veľmi obmedzené.“

Tridsaťročný slovenský útočník však v Španielsku nehrá hokej pre peniaze. Plat nepoberá a to ani napriek tomu, že hrá v takom slávnom klube. „Ale už len to, ako nás poobliekali od hlavy po päty a ako sa o nás starajú, to je naozaj neuveriteľné. To aspoň vynahrádza tú výplatu, ktorú by som inak dostal niekde u nás v druhej lige. Aj čo sa týka výstroja, dostal som zatiaľ všetko, čo som si vypýtal. A oblečenia dostávame toľko, že keby som to bol popredával, tak mám za toľko, čo na výplatu. Nemôžem povedať pol krivého slova. Pred zápasom aj po ňom máme jedlo a všetko možné, takže cítim sa tu naozaj super.“

Domáce zápasy hrá Barca na svojom štadióne, ten je nový. „Je taký malý, na štýl tréningovej haly na Slovensku. Na tribúne je 330 miest. Teraz sme mali prvý zápas, bolo úplne plno. Ďalších 300 ľudí zostalo pred štadiónom, lebo už sa nemali kde pomestiť. Napríklad u nás by ich pustili dole ku plexisklám, okolo celého štadióna by sa vošlo ďalších 200 - 300 ľudí. Ale tu sú tak striktné pravidlá, že na to môžete zabudnúť. Tých 330 pustia a hotovo.“

Ligové zápasy sa hrajú iba cez víkend, Šándor v týždni trénuje v netypickom čase: „Zápasy máme o 21.00. Aj tréningy máme o pol desiatej, či o trištvrte. Funguje to tu inak ako u nás. Veľakrát prídem domov z tréningu o polnoci, dakedy o štvrť na jednu. Ale tu chodia deti do školy a škôlky na deviatu. Takže to dáva zmysel. Slnko zapadá neskôr, je tu dlhšie svetlo, tu je bežné, že o jedenástej večer vidíte deti vonku kričať, behať, hrať sa.“

Počas sezóny si slovenský hokejista určite nájde čas aj na futbal, hoci na Camp Nou už bol. „Bolo v lete na príprave, lístky sme kúpili, lebo najstaršia dcéra to zbožňuje. Musím ešte zistiť, aké výhody by som mohol mať, či mi klub pomôže so vstupenkami, alebo ako to funguje, pretože som to ešte neriešil. Ale predpokladám, že niečo určite budeme mať, však sme jedna organizácia.“

Na záver ešte dodal, že v Španielsku sa chce natrvalo usadiť. „Taký je plán. My bývame v tichej oblasti mimo centra hneď pri mori. Do mesta chodím každý deň do práce a na hokej. Je tam veľa ľudí, veľa turistov, teraz sú aj kadejaké protesty. Ale tu máme svätý pokoj, kľud, tu je ticho. Kúpili sme si aj auto, ale staré, lebo keby som si doviezol svoje nové zo Slovenska, tak sa asi zbláznim. Tu je každé druhé auto ošúchané, alebo rozbité. Ale najviac sa mi páči, že tu ľudia žijú život každý deň. Oni nemajú luxusné domiská, luxusné autá. A žijú taký kvázi život na ulici. Doma trávia málo času, čo sa mi veľmi páči. Cyklistika tu je na vysokej úrovni, jógu cvičia aj 80-roční ľudia na pláži. Pomaly sa aj učíme jazyk, ale tu sa hovorí katalánčinou a to je ešte trochu problém.“