Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Znojek predpokladá, že v krátkodobom časovom horizonte zrejme nenastanú žiadne veľké zmeny vo venezuelskom režime.
Autor TASR
Varšava/Bratislava 27. januára (TASR) - Hlavným dôvodom pre zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými jednotkami v Caracase začiatkom januára bolo získať kontrolu nad venezuelským ropným sektorom a v amerických plánoch pre túto latinskoamerickú krajinu momentálne nie je jasná perspektíva demokratizácie. Pre TASR to uviedol Bartłomiej Znojek, odborník na Latinskú Ameriku z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM).
Znojek predpokladá, že v krátkodobom časovom horizonte zrejme nenastanú žiadne veľké zmeny vo venezuelskom režime, keďže od Madurovho zajatia 3. januára tamojšia vláda intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi. USA podľa jeho slov operáciu v Caracase odôvodňujú najmä snahou nastoliť stabilitu v krajine.
„Myslím si, že tento argument je opodstatnený, ale existuje aj dôležitejší dôvod. S oslabeným režimom, ktorý je náchylný na ústupky, je pre USA ľahšie dosiahnuť ciele, ktoré (americký prezident Donald) Trump otvorene vyslovil: získať kontrolu nad Venezuelou a najmä nad jej ropným sektorom. Momentálne nie je v týchto plánoch jasná perspektíva demokratizácie. Americká administratíva marginalizuje opozíciu a americký prezident netají svoju nepriazeň voči najvyššej predstaviteľke opozície Maríi Corine Machadovej. Na domácej scéne režim prejavuje otvorenosť voči zmenám v ropnom sektore a reaguje na požiadavky USA, ale v oblasti slobôd robí len obmedzené ústupky,“ tvrdí analytik.
Podľa Znojeka Spojené štáty považujú západnú pologuľu za svoju sféru vplyvu aj na úkor vzťahov s inými regiónmi vrátane Európy. Toho dôkazom je podľa neho napríklad najnovšia americká stratégia národnej bezpečnosti a opätovné obnovenie variantov Monroeovej doktríny, ktorá v minulosti legitimizovala vojenské intervencie USA v Latinskej Amerike. Operácia vo Venezuele je podľa Znojeka dosiaľ najdrastickejším príkladom toho, čoho sú Spojené štáty schopné na základe svojej najnovšej vízie.
„Väčšina (venezuelskej) diaspóry žije v iných latinskoamerických krajinách, najmä v Kolumbii, a časť v USA. Hlavnou destináciou venezuelských emigrantov, ako aj niektorých prominentných členov opozície v Európe je Španielsko. Neisté vyhliadky na obnovenie slobôd vo Venezuele rozhodne nie sú pre týchto ľudí motiváciou na návrat do svojej domoviny. Zatiaľ čo Venezuela je pre EÚ marginálnym obchodným partnerom, Španielsko aj tu vyniká... Vo Venezuele je prítomné tiež v obchodnej oblasti vrátane ropného sektora,“ odpovedal Znojek na otázku, aké socioekonomické vplyvy by mohla mať operácia USA vo Venezuele na Európu.
Znojek ďalej tvrdí, že hoci európska dvadsaťsedmička roky podporuje dialóg a mierové urovnanie napätej situácie vo Venezuele, v tomto prípade má len obmedzené možnosti konať. „Napríklad v roku 2019, počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, EÚ zriadila kontaktnú skupinu pozostávajúcu z inštitúcií EÚ a vybraných členských štátov s cieľom podporiť mierové riešenie politickej krízy vo Venezuele. Uvalila tiež sériu sankcií na predstaviteľov režimu. Postupné rušenie týchto obmedzení by mohlo byť súčasťou procesu obnovy demokratického poriadku vo Venezuele, ale nevieme, kedy by takéto zmeny mohli začať a akým smerom by sa mohli uberať. V závislosti od smerovania zmien v ropnom sektore by z nich mohli profitovať európske spoločnosti pôsobiace vo Venezuele,“ doplnil.
Dôsledky vojenskej operácie Spojených štátov vo Venezuele na krajiny strednej Európy vrátane SR, ČR a Poľska treba podľa Znojeka posudzovať najmä v širšom kontexte zmien v zahraničnej politike USA a zmeny postoja Washingtonu voči Európe a NATO.
„Latinská Amerika, a najmä Venezuela, je pre SR, ČR a Poľsko okrajovou oblasťou politiky. Taktiež nie sme krajinami s významnou venezuelskou migráciou. Kríza vo Venezuele priamo ovplyvnila Poľsko a ČR konkrétnymi spôsobmi - na zozname viac ako 80 cudzincov, ktorých režim svojvoľne zatkol a zadržiaval ako rukojemníkov, bolo po jednom občanovi z oboch týchto krajín... Domnievam sa preto, že dôsledky krokov USA vo Venezuele na naše krajiny treba posudzovať v širšom kontexte zmien v zahraničnej politike USA vrátane ich postoja voči Európe a NATO, ako aj ich prístupu k partnerom a spojencom,“ konštatuje Znojek.
Znojek predpokladá, že v krátkodobom časovom horizonte zrejme nenastanú žiadne veľké zmeny vo venezuelskom režime, keďže od Madurovho zajatia 3. januára tamojšia vláda intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi. USA podľa jeho slov operáciu v Caracase odôvodňujú najmä snahou nastoliť stabilitu v krajine.
„Myslím si, že tento argument je opodstatnený, ale existuje aj dôležitejší dôvod. S oslabeným režimom, ktorý je náchylný na ústupky, je pre USA ľahšie dosiahnuť ciele, ktoré (americký prezident Donald) Trump otvorene vyslovil: získať kontrolu nad Venezuelou a najmä nad jej ropným sektorom. Momentálne nie je v týchto plánoch jasná perspektíva demokratizácie. Americká administratíva marginalizuje opozíciu a americký prezident netají svoju nepriazeň voči najvyššej predstaviteľke opozície Maríi Corine Machadovej. Na domácej scéne režim prejavuje otvorenosť voči zmenám v ropnom sektore a reaguje na požiadavky USA, ale v oblasti slobôd robí len obmedzené ústupky,“ tvrdí analytik.
Podľa Znojeka Spojené štáty považujú západnú pologuľu za svoju sféru vplyvu aj na úkor vzťahov s inými regiónmi vrátane Európy. Toho dôkazom je podľa neho napríklad najnovšia americká stratégia národnej bezpečnosti a opätovné obnovenie variantov Monroeovej doktríny, ktorá v minulosti legitimizovala vojenské intervencie USA v Latinskej Amerike. Operácia vo Venezuele je podľa Znojeka dosiaľ najdrastickejším príkladom toho, čoho sú Spojené štáty schopné na základe svojej najnovšej vízie.
„Väčšina (venezuelskej) diaspóry žije v iných latinskoamerických krajinách, najmä v Kolumbii, a časť v USA. Hlavnou destináciou venezuelských emigrantov, ako aj niektorých prominentných členov opozície v Európe je Španielsko. Neisté vyhliadky na obnovenie slobôd vo Venezuele rozhodne nie sú pre týchto ľudí motiváciou na návrat do svojej domoviny. Zatiaľ čo Venezuela je pre EÚ marginálnym obchodným partnerom, Španielsko aj tu vyniká... Vo Venezuele je prítomné tiež v obchodnej oblasti vrátane ropného sektora,“ odpovedal Znojek na otázku, aké socioekonomické vplyvy by mohla mať operácia USA vo Venezuele na Európu.
Znojek ďalej tvrdí, že hoci európska dvadsaťsedmička roky podporuje dialóg a mierové urovnanie napätej situácie vo Venezuele, v tomto prípade má len obmedzené možnosti konať. „Napríklad v roku 2019, počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, EÚ zriadila kontaktnú skupinu pozostávajúcu z inštitúcií EÚ a vybraných členských štátov s cieľom podporiť mierové riešenie politickej krízy vo Venezuele. Uvalila tiež sériu sankcií na predstaviteľov režimu. Postupné rušenie týchto obmedzení by mohlo byť súčasťou procesu obnovy demokratického poriadku vo Venezuele, ale nevieme, kedy by takéto zmeny mohli začať a akým smerom by sa mohli uberať. V závislosti od smerovania zmien v ropnom sektore by z nich mohli profitovať európske spoločnosti pôsobiace vo Venezuele,“ doplnil.
Dôsledky vojenskej operácie Spojených štátov vo Venezuele na krajiny strednej Európy vrátane SR, ČR a Poľska treba podľa Znojeka posudzovať najmä v širšom kontexte zmien v zahraničnej politike USA a zmeny postoja Washingtonu voči Európe a NATO.
„Latinská Amerika, a najmä Venezuela, je pre SR, ČR a Poľsko okrajovou oblasťou politiky. Taktiež nie sme krajinami s významnou venezuelskou migráciou. Kríza vo Venezuele priamo ovplyvnila Poľsko a ČR konkrétnymi spôsobmi - na zozname viac ako 80 cudzincov, ktorých režim svojvoľne zatkol a zadržiaval ako rukojemníkov, bolo po jednom občanovi z oboch týchto krajín... Domnievam sa preto, že dôsledky krokov USA vo Venezuele na naše krajiny treba posudzovať v širšom kontexte zmien v zahraničnej politike USA vrátane ich postoja voči Európe a NATO, ako aj ich prístupu k partnerom a spojencom,“ konštatuje Znojek.
