Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. november 2026Meniny má Klaudia
< sekcia Import

ARDAL: V poslednej tohtoročnej aukcii si SR požičala 600 mil. eur

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Júlia Jánošíková

Štyri rôzne dlhopisy sú splatné v rokoch 2028 až 2037 a ich priemerný ročný úrok sa pohybuje od 3,46 do 4,43 %.

Bratislava 16. novembra (TASR) - Slovensko v poslednej plánovanej mesačnej aukcii v tomto roku predalo v pondelok štátne dlhopisy spolu za 600 miliónov eur. Štyri rôzne dlhopisy sú splatné v rokoch 2028 až 2037 a ich priemerný ročný úrok sa pohybuje od 3,46 do 4,43 %. Celkový dopyt investorov dosiahol 1,71 miliardy eur. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Najvyšší objem 200 miliónov eur získal štát z dlhopisov so splatnosťou v roku 2036. Priemerný akceptovaný úrok u týchto cenných papierov dosiahol 4,32 %. Rovnakú sumu 150 miliónov eur vyniesli dva dlhopisy so splatnosťou v roku 2029 a 2037. Ich priemerné úročenie dosiahlo 3,65 % a 4,43 %. Najmenej predala agentúra dlhopisov s najkratšou splatnosťou v roku 2028 a najnižším úrokom 3,46 %, z ktorých získala 100 miliónov eur.

V predchádzajúcej aukcii v októbri si Slovensko požičalo na finančných trhoch 530,4 milióna eur. Záujem investorov bol viac ako dvojnásobný, keď prekročil 1,2 miliardy eur. Splatnosť predaných dlhopisov bola od troch do 25 rokov a ich ročný úrok sa pohyboval od 3,62 % do 4,69 %.


Analytik: Dopyt po dlhopisoch SR je solídny, neznižuje však náklady financovania



Záujem investorov o slovenské štátne dlhopisy zostáva solídny. Od začiatku roka štát predal dlhopisy v celkovom objeme približne 11,4 miliardy eur, čím prekročil pôvodný plán. Solídny dopyt je pozitívnym signálom, neznamená však automaticky znižovanie nákladov financovania, keďže investori zároveň požadujú relatívne vysoké výnosy. V aktuálnom komentári na to poukázal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Slovensko v pondelok v poslednej plánovanej tohtoročnej aukcii predalo štátne dlhopisy v objeme 600 miliónov eur. Celkový dopyt investorov dosiahol 1,71 miliardy eur, teda približne 2,9-násobok predaného objemu. Priemerné akceptované výnosy do splatnosti sa pohybovali od 3,46 % pri dlhopisoch splatných v roku 2028 až po 4,43 % pri splatnosti v roku 2037.

„Náklady financovania zostávajú zvýšené, čo odráža najmä vývoj na európskych a globálnych dlhopisových trhoch. Výnos slovenského desaťročného štátneho dlhopisu sa pohybuje okolo 4,3 %, zatiaľ čo porovnateľný nemecký dlhopis prináša približne 3,4 %. Riziková prirážka Slovenska tak dosahuje približne 90 až 95 bázických bodov, čo predstavuje mierne zlepšenie oproti nedávnym vyšším úrovniam nad 100 bodov,“ priblížil Kočiš.

Výnosy na európskych trhoch ovplyvňujú podľa neho najmä inflačné očakávania a prehodnocovanie výhľadu menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Slovenská riziková prirážka odráža aj obavy z vývoja verejných financií a zraniteľnosť otvorenej slovenskej ekonomiky voči globálnym obchodným tlakom, zhodnotil analytik.

Pozitívnou správou podľa neho zostáva nedávne potvrdenie investičného ratingu Slovenska so stabilným výhľadom agentúrami S&P či Fitch. Hodnotenie agentúry Moody´s je predbežne naplánované v decembri. Zmenu samotného ratingu neočakáva, nevylučuje však úpravu jeho výhľadu.

V roku 2027 predpokladá analytik potrebu financovania SR približne na úrovni 13 miliárd eur. „V našom základnom scenári predpokladáme, že výnos slovenských desaťročných štátnych dlhopisov zostane aj v budúcom roku zvýšený a na konci obdobia by sa mohol nachádzať stále blízko úrovne 4 %. Teda o niekoľko desatín nižšie ako v roku 2026 a zhruba o 0,5 percentuálneho bodu vyššie ako v roku 2025, pričom riziková prirážka by sa mohla stabilizovať na 80 bázických bodoch,“ avizoval Kočiš.

Upozornil, že pri zvýšenej úrovni trhových výnosov bude štát postupne nahrádzať časť staršieho, lacnejšieho dlhu novými emisiami s vyššími úrokovými nákladmi, čo bude vytvárať ďalší tlak na výdavky rozpočtu. Významnou výhodou Slovenska v tejto súvislosti zostáva členstvo v eurozóne a zachovanie investičného ratingu, ktoré podporujú dôveru investorov. Z dlhodobého hľadiska však bude popri udržateľnom hospodárskom raste rozhodujúca schopnosť vlády postupne znižovať rozpočtový deficit a stabilizovať vývoj verejného dlhu, zdôraznil analytik.

„Keďže sa ďalšia významná konsolidácia verejných financií presúva do nasledujúcich rokov, finančné trhy budú v nadchádzajúcom volebnom roku pozorne sledovať aj politickú stabilitu, predvídateľnosť hospodárskej politiky a prijímané opatrenia s trvalým vplyvom na príjmy a výdavky verejných financií, a tým aj na štrukturálny deficit. Investori aj ratingové agentúry budú zároveň očakávať dôveryhodný plán ozdravenia verejných financií,“ predpokladá Kočiš. Dôveryhodná konsolidácia podľa neho môže pomôcť obmedziť rizikovú prirážku slovenských dlhopisov, zatiaľ čo jej ďalšie odkladanie by zvyšovalo zraniteľnosť verejných financií.