Londýn/Bratislava 24. novembra (TASR) – Základ evolučnej teórie. Revolúcia vo vedeckom poznaní. Jedna z načítanejších vedeckých publikácií na svete. Kniha O pôvode druhov, ktorú v polovici 19. storočia publikoval Charles Darwin, si vyslúžila mnoho titulov a superlatívov, ale aj kritiky. Vyšla 24. novembra 1859, pred 165 rokmi.

Charles Robert Darwin sa narodil 12. februára 1809 v rodinnom sídle The Mount v anglickom meste Shrewsbury v grófstve Shropshire. Mal päť súrodencov, jeho otcom bol lekár Robert Darwin, matkou Josiah Wedgwoodová, ktorá zomrela, keď mal osem rokov. Obaja jeho rodičia boli známi abolicionisti – podporovatelia zrušenia otroctva.

Charles už od detstva prejavoval záujem o prírodu a zberateľstvo, otec ho však napriek tomu prihlásil v Edinburghu na štúdium medicíny. Charles považoval prednášky za nudné a chirurgiu za stresujúcu, preto štúdium zanedbával a radšej sa prihlásil na kurz preparácie zvierat. V druhom ročníku sa prihlásil do Plíniovskej spoločnosti, študentskej prírodopisnej skupiny, kde prebiehali živé debaty na rôzne témy. Zapísal sa aj na prírodopisné prednášky Roberta Jamesona, ktorý rozoberal aj geológiu. Nudil sa však podobne ako na medicíne, preto sa rozhodol pomáhať s klasifikáciou zbierok univerzitného múzea, v tom čase jedného z najväčších na svete. Dnes je známe ako Škótske národné múzeum.

Zanedbávanie štúdia medicíny Charlesovho otca nepotešilo, syna preto zapísal na štúdium teológie v Cambridge, aby sa stal pastorom anglikánskej cirkvi. Charles sa opäť nudil a namiesto štúdia sa venoval jazde na koni a streľbe. Jeho bratranec William Darwin Fox, tiež študent Cambridge, ho oboznámil s entomológiou a presvedčil ho, aby začal zbierať chrobáky. Cez Foxa sa neskôr zoznámil a spriatelil aj s profesorom botaniky Johnom Stevensom Henslowom. Štúdium v Cambridge nakoniec úspešne ukončil a v januári 1831 promoval desiaty zo 178 študentov.

Po návrate zo štúdií v auguste objavil Darwin doma list, v ktorom ho Henslow odporúčal na miesto pomocného prírodopisca na palube lode HMS Beagle počas dvojročnej expedície na zmapovanie pobrežia Južnej Ameriky. Charlesov otec spočiatku synovu účasť odmietal. Jeho švagor Josiah Wedgwood II. ho však presvedčil, aby Charlesovu účasť dovolil a aj ju financoval.

HMS Beagle po vyrazila z Anglicka v decembri. Po zmapovaní Južnej Ameriky sa zastavila na súostroví Galapágy, odkiaľ vyrazila na Nový Zéland, do Austrálie a cez Maurícius, Kapské mesto a Brazíliu späť do Anglicka. Expedícia sa oproti pôvodnému plánu predĺžila – netrvala dva roky, ale päť.

Darwin však počas nej nezaháľal a kým loď 2. októbra 1836 zakotvila v Británii, horlivo študoval stovky kníh z lodnej knižnice, nazbieral stovky vzoriek a zapísal tisíce strán poznatkami a poznámkami.

Charles Darwin nie je objaviteľom myšlienky evolúcie druhov prirodzeným vývojom, stretol sa s ňou už počas štúdií na vysokej škole. Podarilo sa mu ju však prakticky dokázať. Knihu nevydal bezprostredne po návrate z expedície, ale napriek množstvu privezených materiálov a vzoriek na nej ďalej pracoval a svoju teóriu zdokonaľoval. Chcel mať nevyvrátiteľný dôkaz o jej pravdivosti, zrejme pre obavy z reakcie odbornej i širokej verejnosti. V tom čase totiž ešte stále väčšinou platil názor, že všetko na svete stvoril Boh.

O 22 rokov neskôr, v roku 1858, dostal Darwinov list od prírodopisca Alfreda Russella Wallacea. Stálo v ňom, že s jeho názormi na evolúciu druhov prirodzeným výberom súhlasí a dopracoval sa k rovnakým záverom. Darwin sa obával, že by ho Russell mohol predbehnúť, preto O pôvode druhov vydal 24. novembra 1859.

Kniha spôsobila obrovský rozruch nielen medzi vedcami, ale aj u laickej verejnosti. Mnohí ľudia sa z jeho teórií vysmievali. Vlna výsmechu sa zniesla aj na teóriu o „opičom“ pôvode ľudí. Dnes je už známe, že ľudia a opice skutočne mali spoločných predkov a Darwinove teórie sú široko prijímaným faktom.

Charles Darwin zomrel 19. apríla 1882. Pochovaný je vo Westminsterskom opátstve vedľa astronóma Williama Herschela a neďaleko fyzika a matematika Isaaca Newtona.