Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia Import

M. KUČERA:Slovania v čase Konštantína a Metoda obývali polovicu Európy

Matúš Kučera Foto: TASR/Vladimír Benko

Vďaka veľkomoravskej misii Konštantína a Metoda prekonali podľa neho Slovania mimoriadne dôležitý míľnik - získali vlastné písmo, na Veľkej Morave sa dokonca začali slúžiť omše v staroslovienčine.

Bratislava 25. januára (TASR) - Slovanské enklávy v časoch Konštantína a Metoda zasiahli veľký priestor na území dnešného Nemecka, dostali sa až do stredného Grécka, zabrali prakticky celý Balkán, ale onomastika a dochované správy hovoria aj o ďalších územiach. "Skoro polovicu Európy tí Slovania mali. Ak by sa bola udržala veľká slovanská ríša tu v strede Európy, inak by vyzeral celý geopolitický svet. Ale v histórii neplatí 'keby'. Jedno je isté, že sme vtedy urobili veľký krok, robili sme európsku a svetovú politiku," hodnotí obdobie Veľkomoravskej ríše v čase návštevy vierozvestov historik Matúš Kučera.

"Nie je náhodou, že pápež uvažoval nad tým urobiť zo Svätopluka cisára, to znamená 'kráľa kráľov'," zdôraznil. Pochybnosti niektorých historikov, či v Ríme vôbec považovali Svätopluka za kráľa alebo len za knieža, považuje Kučera za malicherné aj preto, že v jednom zo zachovaných pápežských listov je Svätopluk výslovne označený titulom "kráľ".

Veľká Morava podľa Kučeru v tomto čase hrala významnú úlohu ako štát, ktorý stál na rozhraní sfér vplyvu Byzantskej ríše a západoeurópskych štátnych útvarov, ktoré spájal Rím. Kučera v tejto súvislosti zdôraznil, že kresťanstvo vtedy ešte nebolo rozdelené, aj keď medzi Rímom a Byzanciou vznikali spory. "Vieme o jednej ceste arcibiskupa Metoda do Byzantskej ríše z poverenia Západu, aby tlmil napäté vzťahy medzi Východom a Západom," pripomenul Kučera.

Vďaka veľkomoravskej misii Konštantína a Metoda prekonali podľa neho Slovania mimoriadne dôležitý míľnik - získali vlastné písmo, na Veľkej Morave sa dokonca začali slúžiť omše v staroslovienčine. "Kládli sa kultúrne základy našej budúcnosti. Hodnoty ako písomníctvo, literatúra, výtvarné umenie, staviteľstvo, ktoré sú esenciálnou súčasťou vlastnej štátnosti," povedal. Poznamenal, že v dejinách je obvyklý jav, keď časovo relatívne krátke obdobie významne ovplyvní nepomerne dlhšiu etapu po ňom. "To krátke obdobie sme si uchovali v národnej pamäti ako nukleus, ku ktorému sme sa stále vracali," dodal Kučera.

"Bolo to veľmi svetlé obdobie. A preto asi tradície, ktoré po sebe zanechalo, u mnohých národov veľmi silno pretrvali. U Slovákov dve tradície - cyrilo-metodská a svätoplukovská, cyrilo-metodská viac kresťanská a kultúrna, pre kostol, a svätoplukovská viac vojensko-štátna," povedal Kučera. Pripomenul, že existovala ľudová povesť o Svätoplukovom vojsku, ktoré môže prísť v zlých časoch národu na pomoc. O obe tieto tradície sa neskôr podľa Kučeru opierali aj intelektuáli rodiaceho sa národného hnutia na Slovensku. "Aj keď sa Slovensko rozdelilo na evanjelikov a katolíkov, tieto tradície sa nedelili, ostali spoločné," pripomenul Kučera.