Bratislava 29. decembra (TASR) - Literárne informačné centrum v Bratislave vydalo v závere tohto roka knihu Daniela Heviera Štúr bedeker. Kniha je ďalším príspevkom tejto národnej inštitúcie k Roku Ľudovíta Štúra. Svojím formátom, grafickou úpravou, ilustráciami a celkovou vizážou sa podobá na zbierku esejí Dany Podrackej Zatykač na Štúra, ktorá vyšla krátko predtým tiež v Literárnom a informačnom centre. Zdá sa, že z toho môže vzniknúť samostatná edícia.

Kniha predstavuje súbor miniatúrnych úvah a heslovitých esejí, ktoré autor zoradil v abecednom poriadku, od vstupnej „ankety“, cez „Boha“, „korešpondenciu“, „priezvisko“, „repovanie“ a podobne, až po „zdravie“ a „ženy“. Všetko v súvislosti s Ľudovítom Štúrom. Tak vlastne „pregúglil jeho život“, ako hovorí upútavkový text na zadnej strane väzby a zostavil akýsi bedeker, čiže cestopis. Cestopis ani nie tak životom a dielom Ľudovíta Štúra, ale udalosťami a javmi z jeho života, jeho postojmi k spoločnosti, k duchovnu, národu, jazyku a pod., ktoré dnes zaujímajú nás, a v rámci generačnej štruktúry predovšetkým mladú, dospievajúcu generáciu. To ona má najradšej túto mobilno-tabletovú, skratkovitú, no hlavná vec, že rýchlu informovanosť. A vyžíva sa v nej i za cenu, že často býva povrchná.

Daniel Hevier je však skúsený autor literatúry pre deti a mládež, a preto túto skratkovitosť a zdanlivú povrchnosť nenápadne komplikuje. Čitateľovi podsúva výber z tých najpodstatnejších postojov a výrokov Ľudovíta Štúra i o ňom. A vôbec nie náhodne. Napríklad v hesle „Boh“ vystrihol zo Štúra túto myšlienku: „Keď zničíte svoje cirkvi, vy, spoly upadnuté, spoly upadávajúce pokolenia Západu, čo postavíte na ich miesto, keď sa na vás zo všetkých strán valí záhuba?“

Na iných miestach autor dáva čitateľovi vlastné otázky v súvislosti s dneškom, ktoré mu vyplynuli z hesla. Napríklad z hesla „askéza“: „Myslíte si, že podobná askéza mladých je reálna, alebo je to iba historický sentiment?“ Alebo: „Keby Štúr žil dnes, bol by za rozdelenie Česko-Slovenska?“ Alebo: „Aký postoj by dnes mal Štúr k imigrantom prúdiacim do Európy?“ Alebo: „Čo by si dnes Štúr myslel o našom opičení sa po cudzom svete?“

V „bedekri“ nájdeme aj heslo „štúrovci“. Autor v ňom po desaťriadkovom úvode predložil abecedný zoznam 261 štúrovcov v širokom zmysle slova a so zámerom „poukázať na to, že štúrovské hnutie nebola iba hŕstka Štúrových fanúšikov a obdivovateľov, že to bolo vskutku široké a celonárodné hnutie, do ktorého sa zapojila vtedajšia intelektuálna i morálna elita Slovenska.“ Čitateľ však márne pátra po tom, prečo je v zozname pri menách Caban, Ondrej, Gerometta, Eugen, Hattala, Martin, Kozáček, Jozef a Ščasný, Jozef výrazne odlišným a červeným písmom napísané - „katolík“? Ak autor chcel poukázať aj na účasť katolíckeho duchovenstva v štúrovskom hnutí, potom bolo treba uviesť katolícku konfesionálnu príslušnosť aj pri menách: Martin Čulen, Ján Galbavý, Jozef Holček, Ján Palárik, Július Plošic, Andrej Radlinský, Jozef K. Viktorin. No a najmä tých, čo boli v Čachticiach na zasadnutí Tatrína (Urbanovský, Závodník, Zaymus a i.), ktorých však autor neuvádza vôbec. Je to nedešifrovateľný úlet a ktovie „aký by bol dnes postoj Ľudovíta Štúra“ k nemu?

Záver sprievodcu tvoria krátke autorove príhovory k študentom, k pedagógom a k odborníkom a celkom na záver i jeho osobný postoj k osobnosti Ľudovíta Štúra, z ktorého vyberáme: „V úvode som napísal, prečo som prijal zadanie napísať knihu o Ľudovítovi Štúrovi: aby som zistil, či sa treba Štúrom zaoberať aj dnes. Zistil som, že áno. Ľudovít Štúr bol inšpiratívny, zaujímavý, podnecujúci, provokujúci človek. A génius.“ (...) „Štúr nepochybne vytvoril tento národ. Nebol na to sám a mal dostatok „materiálu“ - živého aj duchovného. Jeho zásluha je, že dokázal toľkých presvedčiť, aby prijali jeho víziu a spolupracovali s ním na úchvatnom pláne: postaviť na nohy samostatný národ Európy.“