MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Literárno-kultúrnemu odkazu cyrilo-metodskej misie sa vo svojej profesionálnej práci nemohli vyhnúť ani literárni historici, autori syntetizujúcich, akademicky poňatých dejín slovenskej literatúry. Aj keď väčšinou išlo o kolektívne dielo, ale s individuálnym autorstvom vybranej kapitoly, našli sa aj takí, čo sa podujali samostatne vytvoriť komplexnú monografiu dejín slovenskej literatúry v jej celkovom historickom časopriestore.
V tomto zmysle sa ako prvý v 20. storočí, a pritom najpresvedčivejšie i najoriginálnejšie, prejavil básnik, literárny vedec a polyglot Štefan Krčméry. Jeho základné literárnohistorické dielo Dejiny slovenskej literatúry vyšlo v dvoch zväzkoch roku 1976 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave.
V prvom zväzku, v kapitole Literatúra staroslovienska na Slovensku o prvopočiatkoch nášho písomníctva napísal: "S príchodom Cyrila a Metoda rozvila sa u nás po prvý raz učená spisba v národnom jazyku, a to s významom pre celé Slovanstvo. Do kultúrnej súťaže s latinčinou a gréčtinou prišiel literárny jazyk nový, napodiv ustálený hneď v počiatkoch, s gramatikou tak pevnou, že moderná veda slovanskej filológie môže sa vždy ešte o ňu opierať ako o základ neomylný všetkých kultúrnych jazykov slovanských, a čo sa básnickej výrazovosti týka, treba obdivovať ľahkosť a bohatstvo zároveň, keď sa ňou tlmočili Žalmy starozákonné (...), alebo keď sa ňou reprodukovala rosnatá sviežosť Ježišovej reči na hore, poézia jeho podobenstiev, mohutná rapsódia proroctiev Izaiášových, dityramb Piesne piesní alebo mystika Apokalypsy."
Krčméryho syntetizujúce Dejiny literatúry slovenskej, vydania ktorých sa však autor nedožil, edične pripravili Ján Števček a Emília Nemsilová.
Literárno-kultúrnemu odkazu cyrilo-metodskej misie sa vo svojej profesionálnej práci nemohli vyhnúť ani literárni historici, autori syntetizujúcich, akademicky poňatých dejín slovenskej literatúry. Aj keď väčšinou išlo o kolektívne dielo, ale s individuálnym autorstvom vybranej kapitoly, našli sa aj takí, čo sa podujali samostatne vytvoriť komplexnú monografiu dejín slovenskej literatúry v jej celkovom historickom časopriestore.
Štefan Krčméry
V tomto zmysle sa ako prvý v 20. storočí, a pritom najpresvedčivejšie i najoriginálnejšie, prejavil básnik, literárny vedec a polyglot Štefan Krčméry. Jeho základné literárnohistorické dielo Dejiny slovenskej literatúry vyšlo v dvoch zväzkoch roku 1976 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave.
V prvom zväzku, v kapitole Literatúra staroslovienska na Slovensku o prvopočiatkoch nášho písomníctva napísal: "S príchodom Cyrila a Metoda rozvila sa u nás po prvý raz učená spisba v národnom jazyku, a to s významom pre celé Slovanstvo. Do kultúrnej súťaže s latinčinou a gréčtinou prišiel literárny jazyk nový, napodiv ustálený hneď v počiatkoch, s gramatikou tak pevnou, že moderná veda slovanskej filológie môže sa vždy ešte o ňu opierať ako o základ neomylný všetkých kultúrnych jazykov slovanských, a čo sa básnickej výrazovosti týka, treba obdivovať ľahkosť a bohatstvo zároveň, keď sa ňou tlmočili Žalmy starozákonné (...), alebo keď sa ňou reprodukovala rosnatá sviežosť Ježišovej reči na hore, poézia jeho podobenstiev, mohutná rapsódia proroctiev Izaiášových, dityramb Piesne piesní alebo mystika Apokalypsy."
Krčméryho syntetizujúce Dejiny literatúry slovenskej, vydania ktorých sa však autor nedožil, edične pripravili Ján Števček a Emília Nemsilová.
