Bratislava 15. septembra (TASR) - Medzinárodný deň intervenčnej kardiológie má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o angioplastike a iných intervenčných kardiologických výkonoch. Osvetovú kampaň vedie Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a pripomienkový deň si pod záštitu vzala Organizácia Spojených národov. Valné zhromaždenie OSN ho v roku 2022 odsúhlasilo na 16. septembra s cieľom zdôrazniť dôležitosť intervenčnej kardiológie pri znižovaní úmrtnosti, ktorej sa dá predísť.

Intervenčná kardiológia je subdisciplína kardiológie, ktorá sa zaoberá katétrovou liečbou štrukturálnych srdcových chorôb. Ide o relatívne nový odbor, ktorý sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia. Dátum pripomienky odkazuje na úspešnú koronárnu angioplastiku u bdelého pacienta, ktorú 16. septembra 1977 vykonal Andreas Grüntzig v Univerzitnej nemocnici vo švajčiarskom Zürichu.

Medzinárodný deň intervenčnej kardiológie poukazuje na význam tohto odboru i angioplastiky pre zlepšenie zdravia a kvality života i zvýšenie strednej dĺžky života. Rozsah využitia je široký. Môže sa použiť na diagnostiku a liečbu rôznych kardiovaskulárnych stavov, ako sú arytmia, angína, kardiomyopatia, vrodené srdcové chyby, srdcové zlyhanie, srdcový infarkt (infarkt myokardu), poruchy srdcových chlopní a myokarditída (zápal srdca).

Medzi hlavné výhody intervenčnej kardiológie patria menej bolesti a jaziev, kratšia doba rekonvalescencie a nižšie náklady ako pri klasickej operácii srdca. Okrem toho je intervenčná kardiológia vhodnejšia pre dojčatá a deti s ochoreniami srdca.

Angioplastika je najznámejší chirurgický zákrok intervenčnej rádiológie. Do postihnutého miesta zúženej cievy sa zavádza katéter, ktorého cieľom je zväčšiť prierez cievy, prípadne odstrániť alebo narušiť blokujúce aterosklerotické pláty. Angioplastiku prvýkrát opísali americký rádiológ Charles Theodore Dotter a jeho praktikant Melvin Judkins v roku 1964.

Grüntzig, nemecký kardiológ a rádiológ považovaný za otca intervenčnej kardiológie, prvýkrát počul o tomto postupe na prednáške vo Frankfurte a rozhodol sa vyvinúť jeho praktické využitie. Keď sa vo svojej vlasti stretol s byrokratickými prekážkami, presťahoval sa do Švajčiarska, kde mal možnosť preskúmať techniky. Prvú úspešnú angioplastickú liečbu vykonal na bdelom pacientovi v septembri 1977. Po vykonaní ďalších troch úspešných procedúr sa mu dostalo širokého uznania a viedlo to k rozvoju intervenčnej kardiológie.

Angioplastika nie je jediný intervenčný kardiologický zákrok. Ďalšie minimálne invazívne postupy, ktoré zahŕňajú použitie katétrov, zahŕňajú perkutánnu koronárnu intervenciu (PIC), opravu srdcovej chlopne (valvuloplastiku), korekciu vrodenej srdcovej chyby, opravu perkutánnej chlopne, perkutánnu náhradu chlopne a koronárnu trombektómiu.

Na Slovensku sa k roku 2025 realizovalo približne 4100 selektívnych koronarografických výkonov na milión obyvateľov. Práve vlani však otvorili nové pracoviská, resp. projekty intervenčnej kardiológie v dvoch slovenských fakultných nemocniciach, čo zvyšuje dostupnosťou výkonov.

V júni oslávilo rok od slávnostného otvorenia pracovisko intervenčnej kardiológie Fakultnej nemocnice Trnava. V priebehu 12 mesiacov prekonalo hranicu tisícky medicínskych výkonov. Tím intervenčnej kardiológie vyšetril celkovo 1012 pacientov, z toho 363 pacientov prijali s akútnym srdcovým infarktom. Lekári na pracovisku realizovali 512 primárnych perkutánnych koronárnych intervencií, pričom katetrizačný výkon predstavuje kľúčový, život zachraňujúci zákrok nielen pri akútnych stavoch, ale aj u stabilných pacientov s koronárnou chorobou srdca.

Pred otvorením tohto pracoviska museli byť pacienti z Trnavského kraja s akútnym infarktom transportovaní na pracoviská v Bratislave alebo Nitre. Pri infarktoch typu STEMI (úplný uzáver koronárnej tepny) pritom rozhodujú minúty, odporúčaný čas od EKG-diagnostiky po spriechodnenie cievy by nemal presiahnuť 90 minút. Vďaka novému pracovisku sa tento kritický čas pre obyvateľov spádovej oblasti, ktorá zahŕňa približne 650-tisíc obyvateľov, zásadne skrátil.

Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) Žilina spustila v auguste 2025 úvodnú fázu programu intervenčnej kardiológie pre pacientov so srdcovo-cievnymi problémami. V úvodnej fáze úzko spolupracovala so špecialistami zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici a Univerzitnej nemocnice Martin (UNM). Za rok sa podarilo vytvoriť kompletný tím pracoviska invazívnej a intervenčnej kardiológie, zaviesť široké spektrum diagnostických i intervenčných výkonov a program rozšíriť aj o nové možnosti liečby.

Nemocnica zvýšila počet realizovaných vyšetrení a zákrokov. Kým v roku 2025 zrealizovala 109 vyšetrení a viac ako 40 perkutánnych koronárnych intervencií, v roku 2026 už vyše 300 vyšetrení a viac ako 100 koronárnych angioplastík.





Zdroje: www.un.org, www.svetovedni.sk, www.fnspza.sk, https://fntt.sk/, www.trnava-live.sk