MS vo futbale 2026
Všetky správy
Obe divadelné hry spája herec Eugen Libezňuk, ktorý na jednej strane stvárňuje biskupa Gojdiča a na druhej súdruha Biľaka.
Autor TASR
Poprad 20. júna (TASR) - Prešovské Divadlo Viola v spolupráci s Divadlom Poprad pripravujú premiéru inscenácie Vasiľ - biľag doby?. Dominika Kozáková z Divadla Poprad informovala, že ide o neštandardný formát - dokumentárnu komédiu pre dospelých, ktorá má ambíciu komentovať s odstupom a nadhľadom fenomény nedávnej minulosti. Predpremiéra predstavenia je pod Tatrami naplánovaná na sobotu 27. júna a premiéra o deň neskôr.
„Inscenácia je súčasťou dramaturgickej línie Divadla Viola, ktorou sú sprítomňované regionálne témy a zviditeľňovaná tvorba regionálnych umelcov. Začala sa v roku 2021 po naštudovaní inscenácie Udri pastiera na motívy románu Vincenta Šikulu o fragmentoch zo života blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča, morálne čistého človeka, pôsobiaceho primárne v prešovskom regióne. Inscenáciu má v súčasnosti vo svojom repertoári Divadlo Poprad,“ uviedla Kozáková.
Najnovším titulom Vasiľ - biľag doby? chce divadlo upriamiť pozornosť na človeka pochádzajúceho z toho istého regiónu, ktorý však predstavuje morálny protipól k biskupovi Gojdičovi. „Ide o kontroverznú osobu, komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka, ktorého poplatnosť ideologickému režimu zostala rezonovať v povedomí spoločnosti ako morálne zlyhanie a zištná kolaborácia. Heslo ‚Biľak' dodnes polarizuje spoločnosť - u jedných prebúdza nostalgické spomienky na človeka, ktorý pomáhal budovať zanedbaný región, a u druhých prehlbuje nenávisť voči totalitnému režimu, ktorého bol spolutvorcom,“ vysvetlila Kozáková.
Obe divadelné hry spája herec Eugen Libezňuk, ktorý na jednej strane stvárňuje biskupa Gojdiča a na druhej súdruha Biľaka. Autorom scenára a režisérom inscenácie je Jozef Jenčo. Napísaniu textu predchádzalo podrobné štúdium historických pramenných materiálov, faktografií, citátov, ktorých časť je priamo do textu zakomponovaná. Priamou inšpiráciou bola aj skutočná udalosť, keď v roku 1985 poskytol Biľak historicky prvý rozhovor pre západné médiá.
„Veríme, že sa nám podarí priniesť intenzívny divadelný zážitok, ktorý prebudí ako vlnu podnetných diskusií, tak aj záujem o poznanie historicky relevantných faktov a údajov. Kolektívne vymazávanie pamäti je totiž to, na čom stavia aj dnešná politická moc a čo nás ako spoločnosť ženie do čoraz viac sa prehlbujúcej morálnej krízy,“ dodáva Kozáková.
„Inscenácia je súčasťou dramaturgickej línie Divadla Viola, ktorou sú sprítomňované regionálne témy a zviditeľňovaná tvorba regionálnych umelcov. Začala sa v roku 2021 po naštudovaní inscenácie Udri pastiera na motívy románu Vincenta Šikulu o fragmentoch zo života blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča, morálne čistého človeka, pôsobiaceho primárne v prešovskom regióne. Inscenáciu má v súčasnosti vo svojom repertoári Divadlo Poprad,“ uviedla Kozáková.
Najnovším titulom Vasiľ - biľag doby? chce divadlo upriamiť pozornosť na človeka pochádzajúceho z toho istého regiónu, ktorý však predstavuje morálny protipól k biskupovi Gojdičovi. „Ide o kontroverznú osobu, komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka, ktorého poplatnosť ideologickému režimu zostala rezonovať v povedomí spoločnosti ako morálne zlyhanie a zištná kolaborácia. Heslo ‚Biľak' dodnes polarizuje spoločnosť - u jedných prebúdza nostalgické spomienky na človeka, ktorý pomáhal budovať zanedbaný región, a u druhých prehlbuje nenávisť voči totalitnému režimu, ktorého bol spolutvorcom,“ vysvetlila Kozáková.
Obe divadelné hry spája herec Eugen Libezňuk, ktorý na jednej strane stvárňuje biskupa Gojdiča a na druhej súdruha Biľaka. Autorom scenára a režisérom inscenácie je Jozef Jenčo. Napísaniu textu predchádzalo podrobné štúdium historických pramenných materiálov, faktografií, citátov, ktorých časť je priamo do textu zakomponovaná. Priamou inšpiráciou bola aj skutočná udalosť, keď v roku 1985 poskytol Biľak historicky prvý rozhovor pre západné médiá.
„Veríme, že sa nám podarí priniesť intenzívny divadelný zážitok, ktorý prebudí ako vlnu podnetných diskusií, tak aj záujem o poznanie historicky relevantných faktov a údajov. Kolektívne vymazávanie pamäti je totiž to, na čom stavia aj dnešná politická moc a čo nás ako spoločnosť ženie do čoraz viac sa prehlbujúcej morálnej krízy,“ dodáva Kozáková.
